Pes a ja: 6. kapitola

6. dubna 2013 v 9:27 | Anairda15 |  Pes a ja

6.kapitola


A stála tam.... pani Nováková.

Ten jej ksicht by som spoznala aj z diaľky troch kilometrov. Pozrela na mňa tým zlovestným pohľadom, ktorý som už na jej tvári videla. Danny zrazu prestal brechať a chvost napnul ako anténu. Brechot vystriedalo vrčanie. Musela som ho chytiť za obojok a privinúť si ho. Trošku sa upokojil, ale z očí mu ešte stále sršalo napätie.

"Povedala som ti, že si ťa nájdem!" krivo sa na mňa usmiala.


"Čo odo mňa chcete?" povedalo som dosť ostro, ale nervozita z môjho hlasu sa dala ľahko vyčítať.

"Iba psa."

"Nedám vám ho!" skoro som ju opľula od hnevu.

"Ty nie, ale tvoja mama bude nútená," pozrela sa na mamu a ticho zašepkala: "Keď si chce udržať prácu."

Mama nasucho prehltla.

"Mohli by sme ísť do kuchyne?" popýtala pani Novákovú a ukázala jej smer.

Mama sa ku mne otočila a ja som jej poslala tichú prosbu: Nedovoľ jej to. Odpovede som sa nedočkala, ale očami mi naznačila: Pokúsim sa.


Ostala som sama v izbe. Sama ako sama, stále som mala pri sebe Dannyho, ale nevedela som ako dlho. Zrazu bol veľmi pokojný a prítulný. Tiež mi dával najavo, že nechce ísť preč. Nevedela som si predstaviť život bez neho, za tých pár týždňov som sa na neho dosť zaviazala. Aj keď má svoje chyby, a nie je ich málo, stále bol pri mne. Veď bol moje záchranné koleso. On ma zachránil z tých problémov. Problémov šikany. Pamätám si na tie dni dosť jasne. Pamätám si každé slovo, ktoré povedali. Každý zákerný a výsmešný pohľad. Aj keď mi hovorili, aby som na to zabudla - ale ako sa to dá? Ako sa dá na niečo takéto zabudnúť?

A pamätám si naňho...

Pri tom pomyslení ma striaslo zimou. Na všetko by som vedela zabudnúť, okrem toho. Spomenula som si na psychológičku, ktorá sa mi snažila pomôcť. To ona mi navrhla, aby som si našla zvieracieho kamaráta. A ja som si našla. Takže by mi ho nemali zobrať, keď je na predpis.

Mala som ešte nádej, ale vedela som, že ona sa nevzdá. Nemohla som to nechať tak.

Prišla som ku dverám kuchyne, prikrčila som sa a snažila počúvať.

,,Neberte jej ho, prosím." Mama si zobrala moju prosbu k srdcu, nezabudla, čo mi sľúbila.

"Emília, nemyslite si, že som nejaký diabol, ktorý chce silou mocou zobrať dieťaťu hračku. Je to pre dobro všetkých susedov. Viete, čo sa mi stalo, nemôžem to nechať len tak. Čo keď sa to zopakuje?"

Bodaj by, pomyslela som si, zaslúžila by si.

"Nebojte sa, dám pozor aby sa to už nestalo. Dokonca mu dám aj náhubok, keď chcete."

Nastalo ticho - chvíľu som si myslela, že to mama vyhrala.

"Ja nechcem týrať psa náhubkom, Emília. Ja chcem aby bol niekde na farme, nie tu v meste. Vidíte, že sa tu necíti dobre. Aj susedia by boli radšej keby bol inde."

"Pochopte, on je jej priateľ, pomáha jej, veď viete čo si zažila..."

"Viem... ale aj tak ju to neoprávňuje mať doma agresívneho psa!"

Agresívneho. Danny a agresívny? To skôr ty. Prehltla som žlč v hrdle a ďalej som počúvala.

"Viem, ako ťažko vám bolo zohnať prácu a myslím si, že si ju chcete udržať." Doslova som počula jej škodoradosť.

Zrazu som zacítila otcovu ruku na pleci.

"Nechaj ich," pozrel sa na mňa , "mama sa len tak nedá."

"Ale oci, ona ju vydiera," povedala som a zotrela si slzu.

"Poď!" nedal sa otec.

Vstala som a išla za ním do obývačky. Pritisla som sa k nemu a ticho som mu plakala do trička a on mi hladil po vlasoch.

Zostávalo mi len ticho sa modliť a čakať na výsledok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 S rusky znejúcim menom, CTIBOR Syringa :D S rusky znejúcim menom, CTIBOR Syringa :D | 6. dubna 2013 v 11:34 | Reagovat

Ja som VEDELA, že to bude tá babižňa! Háá!
Tie pocity, čo šli z tej kapitoly...
A ani sa nečudujem, že tá kapitola bola taká pocitovka, viem ako máš rada psov.
Dúfam, že tá stará baba neurobí Danymu nič... poprípade, že jej Izabela strelí guľku do hlavy, atď, alebo že tú Novákovú odnesú mimozemšťania. :D Vieš, tie moje teórie...
Hm... čo sa k tomu dá viac dodať, teším sa na ďalšiu kapitolu a som PEKELNE zvedavá, čo sa stane.
PÍŠ, PÍŠ, PÍŠ, PÍŠ, PÍŠ, PÍŠ, PÍŠ, PÍŠ!!
:))

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 8. dubna 2013 v 20:20 | Reagovat

Ta hnusná baba...!! Já ji tak nenávidím... Jak ji tohle může dělat? Takhle ubližovat celý rodině? Nechápu, proč ji vydírá. Ať si to vyřídí, ale nezatahují do toho i práci..!! :-)
Jinka krásná kapitola a už se těším na další, nemůžu se dočkat co se stane s tou hnusnou babou..! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama