18. Návrat do reality

7. března 2013 v 11:32 | Mrs. Crazy |  Dark World

18. Návrat do reality

Zrazu som uvidela Zayna ako stál v mojich dverách.

"Môžem?" opýtal sa a ja som vedela, že aj keby som povedala nie aj tak by vstúpil. Jeho len tak niečo nezastaví a to sa mi na ňom páčilo najviac, že si ide za svojim a nič ho nezastaví.



"Čo už s tebou..." odpoviem a mierne sa nad ním pousmejem.

"Bolo mi tam samému smutno, tak som ťa prišiel pozrieť," povie a ľahne si ku mne.

"Prečo si nešiel za niektorým z chalanov?" pýtam sa ho.

"Tak lebo Louis je určite pri Harrym a Nialla je s Ash a ty si bola jediná voľná možnosť," logicky mi objasní jeho rozmýšľanie čo ma núti k ďalšiemu návalu smiechu.

"A myslel som si, že ma rada uvidíš po dnešku," a už som vedela na čo naráža a odo mňa bolo strašne zbabelé, že som nemohla nič povedať. Proste mi slová zdupkali z jazyka.

"Veľmi sa mi páčiš už od prvej chvíle Lottie a bol by som rád, keby sme boli viac než priatelia," povie a na vonok sa snažím vyzerať úplne v pohode ale to sa nedá. Nechápem ako niekto môže odolať tým jeho očiam. V tom pocítim taký elektrizujúci pocit ako keby mi niekto strčil ruky do zástrčky.

"Aj ty sa mi páčiš, ale je tu jeden veľký problém," poviem a zbieram v sebe posledné kúsky odvahy, lebo môj hlas a srdce sa pomaly láme ako ryha v dome, ktorá sa stále rozrastá.

"Aký?" pýta sa a v jeho hlase tiež počujem náznak neistoty a strachu čo mu poviem.

"Mám priateľa," poviem a zrak nezdvihnem zo zeme. Radšej by som sa prepadla niekam pod zem ako mu to povedať. V jeho hnedých očiach zhasol ten plamienok šibalstva, ktorý tam nosil od kedy ho poznám.

"Aha... A ľúbiš ho? Lebo keby si ho naozaj ľúbila tak to neurobíš, teda myslím ten dnešok to čo sa stalo,"

"Ja neviem Zayn. Niečo k nemu cítim lebo som oňho bojovala niekoľko rokov ale zase nie si mi ľahostajný. Ja proste neviem čo cítim..." a tu som skončila. Ďalej pokračovať nemôžem lebo sa mi konečne hlas prelomil a už túto vety nedokončím. Slzy sa mi spustia a zrazu sa za seba strašne hanbím, lebo mám pri sebe tak úžasného chlapca a ja tu revem ako nejaké dieťa.

"Prepáč..." ledva vykokcem pomedzi vzlyky.

"Nemáš sa začo ospravedlňovať. Chápem ťa len neplač," povie a silno ma objíme a dá mi pusu na čelo.

"Keď ja neviem čo mám robiť," poviem mu a statočne si zotriem slzy.

"Nechajme to teraz tak, hlavne sa upokoj lebo nemám rad dievčatá, ktoré plačú. Mám potom chuť plakať aj ja," povie a snaží sa ma utešiť. Vtom si uvedomujem ako mi je s ním dobre. Možno by on mal byť mojou voľbou ale keď si spomeniem, že pri Lukasovi som sa cítila rovnako je mi nanič. Ale snažím sa nepremýšľať nad minulosťou ale zamerať sa na prítomnosť a užiť si tento moment. Pomaly som si ustlala na jeho hrudi a tak zaspala. Bol to nádherný pocit a cítila som aj niečo viac ako pri Lukasovi. Ale už ich nebudem porovnávať, pomyslela som si a užívala si naplno Zaynovu prítomnosť.

Pohľad Zayna

O polnoci som si to namieril k Lottie lebo to dievča má v sebe niečo čo ma strašne priťahovalo a mal som pocit, že isto aj ona len tak leží v posteli a rozmýšľa nad dnešným perfektným dňom. Vstávam z postele a zrazu mi zavibruje mobil a keď uvidím meno tak ma až zamrazí. Bola to Perrie. Moja bývala, ktorá ma do nekonečna otravuje. Ani o polnoci mi nedá pokoj. Musím to s ňou raz a navždy skoncovať lebo Lottie má toho v sebe oveľa viac ako ona. Vošiel som do jej izby a moje očakávania ma nesklamala. Bola ešte hore a len tak tam ležala.

"Môžem?" opýtal som sa a na jej tvári som uvidel, že by som vošiel aj keby vonku byli hromy a blesky. Ľahol som si k nej a začal som témou, ktorú som sa jej chcel povedať už skôr ale moja obrovská odvaha my vytiekla pomedzi prsty. A potom prišla obrovská rana priamo do stredu. Je zadaná. Ale v tom som si pomyslel na dnešok ako mi s ňou bolo nádherne a opýtal sa jej na prvú vec čo ma napadla.

"Aha... A ľúbiš ho? Lebo keby si ho naozaj ľúbila tak to neurobíš, teda myslím ten dnešok to čo sa stalo,"

Asi som sa jej to pýtať nemal, lebo potom som ju rozplakal. Ja som ale debil! Neznášam keď dievčatá plačú. Sú také krehké a zraniteľné a ja sa bojím toho čo sa stane. Nechal som toho jej frajera tak objal ju. Bola to asi najmúdrejšia vec čo som dnes urobil. Potom sa ku mne pritúlila a ja som bol zase šťastný a moja odvaha mi zase stúpla lebo už neplakala. Dal som jej pusu na dobrú noc a potom už obidvoch spánok zmohol.

Pohľad Ashley

Ráno som sa prebrala a chvíľu potrvalo pokým som sa zorientovala. Natiahla som vedľa seba
ruku a zistila, že tam Niall nebol.

"Niall?" zavolala som niekam do prázdna a márne čakala na odpoveď. Ľahla som si ďalej a premýšľala nad včerajším dňom. Ani som si to nevšimla ale vedela som, že už na tvári mám krásny úsmev.

"Dobré ráno," ozvalo sa z konca izby a nádherná vôňa raňajok ma omámila.

"Dobré," odzdravila som sa mu a obdarovala som ho úsmevom.

"Priniesol som svojej nádhernej priateľke raňajky do postele," povedal a položil predo mňa tácku s jedlom. Poriadne som si privoniala a zacítila toasty a pomarančový džús, ktorý som mala strašne rada.

"Ďakujem," poďakovala som sa mu krásnou pusou.

"Pre teba všetko," povedal ľahol si vedľa mňa.

"A akej musíš ísť domov?" opýtal sa smutnejším tónom.

"O jedenástej asi vyrazíme," povedala som a tiež som sa netvárila blažene. Už len čo som si predstavila týždeň bez Nialla posmutnela som. Vtom mi na um prišlo, že som na neho veľmi naviazaná. Nemôže to takto byť! Ale asi som to zmeniť už nedokázala.

Pohľad Lottie

Ráno som sa prebudila a zistila som, že pri mne leží Zayn. Najprv som sa úplne vystrašila a srdce sa mi prudko rozbúšilo. Pozorovala som ho a až potom som si uvedomila čo sa stalo. Až som sa chytila za hlavu keď som si spomenula na môj včerajší výstup. Pozerala som sa na neho asi 5 minút až na to prudko otvoril oči a mňa až myklo.

"Dobré ránko," povedal celý šťastný a v jeho očiach som zase zahliadla také malé iskričky.

"Dobré," povedala som mu a tiež som sa zasmiala. Pri pohľade na neho sa to nedalo vydržať.

"Čo sa toľko smeješ?" opýtal sa pri pohľade na moje divné rehotanie.

"Len tak," povedala som a vtom sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Potom som sa mu zadívala do očí a nevedela čo povedať.

"Zayn? Chcela by som ťa poprosiť aby ten včerajšok ostal iba medzi nami," poprosila som ho.

"Jasné," usmial sa ako len vedel.

"Dobre. Tak ja už pôjdem do svojej izby tak zatiaľ ahoj," pozdravil sa mi a už ho nebolo. Ja som si zobrala veci z radiátora, ktoré sa tam sušili. Poobliekala som sa , pobalila si veci, ktoré som tam mala a len tak sa porozhliadla po izbe. Jedna izba a toľko spomienok. Musela som sa pousmiať a zišla po schodoch dole. Všetci tam už sedeli ako vojaci vrátane Ashley a Nialla.

"Ahojte. Ashley, kedy ideme?" opýtala som sa Ashley, ktorej sa ísť nechcelo.

"Za chvíľu," mávla rukou a užívala si chvíle s Niallom. Posedeli sme tam a už sa blížil čas odchodu. Vystískala som sa s chalanmi a po ostatných nasledoval Zayn.

"Dúfam, že sa ešte uvidíme," pošepkal mi a do vrecka mi strčil papierik s jeho telefónnym číslom. Ja som len prikývla a ešte som čakal pokým sa Ashley poriadne rozlúčila s Niallom. Pomaly sme vykročili s ich domu a vymieňali si zážitky zo včerajška. Rozhodla som sa, že jej poviem všetky čo sa stalo medzi mnou a Zaynom. Ashley iba pootvorila ústa a nezmohla sa ani na slovo. Asi sa nevedela rozhodnúť či mi bude gratulovať alebo ľutovať. Uistila som ju, že si to sama vyriešim. Ale nepovedala som jej, že sama neviem čo chcem. Ešte sa porozprávam s Lukasom. Bola som rada aká je Ashley šťastná. Napĺňalo ma to. Roky mala na tvári len smutné výrazy a teraz na nej vidím len úsmev.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Natally Natally | Web | 7. března 2013 v 17:14 | Reagovat
2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 8. března 2013 v 18:38 | Reagovat

Moc hezká kapitola. Taková hodně romantická. S tou láskou je to hodně složité.. :-) Ale doufám, že to se Zaynem vyjde.. :-D Už se nemůžu dočkat další kapitoly.. :-)

3 Sajmon Sajmon | Web | 17. března 2013 v 9:29 | Reagovat

[2]:  Souhlasím velmi krásná povídka  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama