Pes a ja: 4. kapitola

6. února 2013 v 15:44 | Anairda15 |  Pes a ja

4. kapitola



,,Mňam," oblizla som sa až za ušami a Danny tiež. Mama mu dala ako vždy vylízať môj tanier od džemu.

Po výdadnej večeri sme sa s Dannym presunuli do detskej iozby aby sme si dali šlofíka. Onfukovali sme si pri sebe asi dvadsať minút. Danny tichúčko chrapkal a ja som ho hladkala po žltej srsti, ktorú mal hebučkú ako vždy.

Konečne sa cítim lepšie. Ani neviem, prečo som tak vystrájala kvôli takej somarine. Asi som sa veľmi nastrašila pri pohľade na rozzúreného psa.

,,Chr, chr, chr." Danny sa otočil na druhú stranu a zachrapčal do ucha. Skoro ma vyšmaril z postele ako to má vo zvyku.
Veď čo by som čakala od takého hebeda. Keď som ho po prvý krát videla, bol ako zmoknuté kura. A teraz je z neho rozmaznané obrovské hebedo.

Pamätám si na ten deň, ako by bol včera. Rodičia ma zobrali do psieho útulku, aby som si vybrala psa na narodeniny. Veľmi som sa tešila, že konečne budem mať skutočného priateľa, ktorý ma nezradí. Rodičia čakali, že si vyberiem mrňavého yorkshíra, ale ja som ich prekvapila výberom labradora.

Prvých desať minút sa snažili zmeniť môj názor, ale potom to vzdali. Veď kto by sa dohadoval s rozhodnutým teenagerom? Mama pochopila môj vzťah, ktorý som si s labradorom vytvorila na prvý pohľad. Ale otec s tým dodnes zápasí. Keď som Dannyho uvidela, hneď som vedela, že práve on je ten pravý, ktorý mi zlepší náladu za posledné tri roky. Boli sme si súdený ako to hovorím dodnes.

Dannyho prosebný pohľad, ktorý na mňa hodil pri príchode ma zaviazal na ,,veky vekov" . Pozeral sa na mňa a v jeho pohľade bolo cítiť smútok, bolesť a samotu ako v mojom. Mal za sebou bolestivú minulosť, ako nám to povedala aj správkyňa útulku. Jeho majitelia si na ňom vybíjali nervy, ktoré ho doviedli do útulku s piatimi škrabancami a údermi od opasku. Nevedela som pochopiť , ako niekto mohol robiť takéto zverstvá na takom nevinnom zvierati. Keď rodičia počuli tento príbeh, hneď sa im roztopilo srdce a povolili môj výber. Bola som veľmi rada, že som prišla tak skoro do útulku, lebo od správkyne som sa dozvedela, že o labradory je veľký záujem. Možno keby sme prišli o deň neskôr, už by tu nebol. Povedala som si, že to je osud. Spojil naše cesty, aby sme si navzájom pomáhali. S mamou sme si mysleli, že bude veľmi pokojný a skromný po takejto udalosti. Ale po príchode domov sme mu otvorili až priveľkú náruč. Obskakovali sme ho ako pána a výber jedla mal väčší ako ja. Už po týždni si na to zvykol a prejavil svoju pravú povahu.

A teraz si už taký rozmaznaný, že neviem kedy sa staneš poslušným, pomyslela som si.

Rýchlo som ho pohladkala na hlave a on mi zato podaroval naštvaný pohľad.

,,Fajn už ťa nechám na pokoji!"

Stala som z postele - čo on využil na rozvalenie - a išla som zapnúť telkáč.

Ako dobre, že už zajtra sa nám začínajú letné prázdniny. Aspoň mám čas na oddych.

Zapla som bedňu, bez ktorej si neviem predstaviť život, no ešte pred ňou je notebook.

Aaa, ako milujem dnešnú modernú techniku. Čo by som bez nej robila. No ale aj keď mám rada všetky výdobytky dnešnej doby, aj tak u mňa vedie kniha. Tá ma cenu zlata.

Takže keď na mňa vyskočil Diego s Rosalindou na programe Doma, krvavá kriminálka na JOJ-ke a správy plné havárií a vrážd na Markíze, radšej som schmatla diaľkové a vypla.

Takže asi teraz beriem späť to čo som povedala o televízii - VIEM SI BEZ NEJ PREDSTAVIŤ ŽIVOT.

Ako to vidím znovu zvíťazila kniha. Zobrala som do ruky moju obľúbenú knihu a začítala som sa do napínavého príbehu s Amandou a Rachel.

Po hodine čítania ma prerušil Danny, ktorého prestalo baviť vyvaľovanie na mojej posteli. Zaryl ňufákom do mojej nohy, čím chcel naznačiť, že ho zanedbávam. Po skolení ku nemu a pohladkaní zistil, že on vždy zvíťazí. Odložila som knihu a hodila som loptičku Dannymu s výkrikom: ,,Hľadaj!"

Netrvalo mu to dlho, veď loptička bola iba már metrov za ním. Keď loptu po ,,dlhom" hľadaní našiel povedala som príkaz: ,,Prines!" A tu sme sa dostali na zlomový bod tejto hry. ,,Prines," zopakovala som príkaz ešte raz, ale márne. Musela som stať a loptu mu vytrhnúť s papule. To sa opakovalo asi päť krát, pokým nezistil, že hryzenie do papúč je väčšia zábava. Nechala som ho tak, nemala som toľko sily naťahovať sa s ním. Mamine papuče poriešim neskôr.

Crrrrrng, crrrrng....

Kto len teraz vyrušuje?
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Bloom Maddisonová Bloom Maddisonová | Web | 6. února 2013 v 16:34 | Reagovat

Páni, moc se ti to povedlo, odteď to budu číst :-) :D!

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 6. února 2013 v 16:43 | Reagovat

Je to opravdu hezká kapitola :-) doufám, že co nejdřív napíšeš další :-)

3 Verča Verča | Web | 6. února 2013 v 18:05 | Reagovat

Skvělé velmi povedené... :D

4 ssblog ssblog | Web | 7. února 2013 v 15:42 | Reagovat

Nádherná a honem napiš další :D moc se těším :D

5 Ana "Knihofil18" Syringa Ana "Knihofil18" Syringa | Web | 7. února 2013 v 16:27 | Reagovat

Krásne pojatie vzťqahu človeka so zvieratom... :) takých ľudí ako je tvoja bezmenná (zatiaľ) hrdinka, tých by bolo treba viac.
Páci sa mi, ako Dannyho opisuješ, s akou láskou k nemu pristupuje to dievča. Aj slovo "hebedo" vyznelo láskyplne. :)
Krásna dlhá kapitola, naozaj sa teším na ďalšiu. Čím skôr, tým lepšie.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama