16. Temný les

28. února 2013 v 11:26 | Mrs. Crazy |  Dark World
16. Temný les

"Ash? Mám zlú správu..." povie a ja som mierne vydesená čo sa mi chystá oznámiť. V hlave už mám katastrofické scenáre čo sa deje.

"Stratili sme sa..." povie a hlas mu pomaly klesá.



"Nie, nie, nie! Mama ma zabije keď neprídem domov. Čo budeme robiť?" začala som stresovať a behať po tom lese ako šibnutá.

"Ash, len ostaň kľudná," upokojuje ma a silno ma objíme.

"Ale ty to nechápeš. Moja mama je strašne prísna," hovorím a hlava mi padá do dlaní. Načo som sem liezla? Mala som si dať od Nialla nejaký odstup nie na druhom rande liezť k nemu domov. Som strašne hlúpa. V tejto situácii mi ostáva len dúfať, že keď moja mama zavolá Lottie vymyslí si nejakú dobrú výhovorku, prečo neprídeme domov. Už cítim ako sa mi zbiehajú slzy. Ale nemusím sa báť Lottie je múdra určite niečo vymyslí. Zrazu cítim ako si Niall ku mne sadá a chytá ma okolo boku.

"Tak čo budeme robiť?" pýtam sa a rozmýšľam čo si počneme, pretože sa začína stmievať a my dvaja sme stratený v tomto lese.

"Ja neviem... Ale som rád, že sme sa tu stratili. Je tu pekne a som tu s tebou, čo viac si môžem priať?" pýta sa ma a asi si neuvedomil, iba mi pripomenul, že to tam nemôžem vidieť.

"Popíš mi to tu," prosím ho a ľahnem si na trávu, na ktorú som si pred tým sadla a Niall si ľahne tiež.

"Škoda, že to nevidíš. Ocitli sme sa na lúke. Hoci sme blúdili lesom tak aspoň sme našli túto lúku a je obrovská. Nad nami sa začína ligotať prvé hviezdy a medzi nimi vládne mesiac. Vždy keď som bol trochu menší veril som, že keď padá hviezda tak si mám niečo želať. A vždy som si želal len to jediné. Nájsť také dievča ako si ty. A podarilo sa mi ale musel som si dlhšie počkať," povie a ja sa celá začervenám.

"Aj ja som veľmi šťastná, že som ťa našla. Si jediný chlapec čo mal o mňa záujem aj cez moju slepotu," poviem a usmievam sa od radosti. Zrazu som zase pocítila slzy v očiach. Ale už to neboli slzy smútku ale slzy, ktoré najviac na svete milujem. Boli to slzy šťastia.

"Neplač," povie Niall a usmeje sa.

"Ale ja neplačem. To sú slzy šťastia, pretože po strašne dlhom čase ma niekto urobil šťastnou," poviem a tiež sa krásne usmejem. Opriem sa o jeho hruď a ďalej počúvam kde sme sa ocitli.

Pohľad Lottie

Začínam sa báť. Ashley s Niallom sa ešte nevrátili. Ale oni sa musia vrátiť. Čo poviem pani Bloomovej? Veď ja mám Asley na starosť a ona ma zabije keď Ashley neprivediem späť. A čo by čert nechcel už mi volá. Čo jej mám povedať?

"P-p-prosím?" vykokcem zo seba a bojím sa reakcie.

"Ahoj, Lottie. Volala som Ashley ale nebrala mi telefón, asi nepočula. Kde ste? Kedy prídete?" opýtala sa ma a ja som si vydýchla, pretože mala prekvapivo dobrú náladu. Uvidíme či ju bude mať takú dobrú aj potom čo jej oznámim.

"No, pani Bloomová plány sa nám zmenili. Práve sme u mňa a chceli sme sa opýtať či by Ashley nemohla u mňa prespať," poviem a čakám či na mňa vybehne, že nej okamžite nabehne domov.

"Aha... Tak to nevadí aspoň mi ju daj k telefónu," poprosí ju a ja už mam pripravený presvedčivý argument.

"Ona je teraz na wc," hovorím a snažím sa hovoriť čo najpresvedčivejšie a dúfam, že nezačnem koktať.

"Tak to nevadí, ale ráno nech je doma. Ahoj Lottie," pozdraví sa.

"Dovi, pani Bloomová," odzdravím a som prekvapená jej reakciou. Ona mala dobrú náladu! Ani jej nevadilo, že nehovorila s Ashley. Kedy už konečne príde? To čakanie už nevydržím tak vybehnem von z izby a zaklopem Zaynovi na dvere.

"Ou, ahoj," povie a automaticky sa usmeje. Pripadá mi to ako keby s tie úsmevy trénoval. Vždy keď ho stretnem má len úsmev na tvári.

"Ahoj. Ja som sa len chcela spýtať či nevieš niečo o Ashley a Niallovi. Išli sa asi prejsť po pláži, pretože som ich videla a ešte sa nevrátili. Mne už volala Ashleyna mama, že kde je a ja sa o nich strašne bojím," poviem mu a on mi rukami naznačí nech vstúpim ďalej.
"Ja o nich neviem nič ale možno sa vrátia," povie.

"Potom by to znamenalo, že by ste tu ostali cez noc?" opýta sa a v jeho očiach vidím malé plamienky. Má krásne oči. Orieškovo hnedé a strašne šibalské ako oči 9 ročného dieťaťa.

"Asi áno," poviem a snažím sa ignorovať ten jeho zvláštny pohľad.

"Poďme dole, za chalanmi aby nebola celý večer nuda," povie a vstáva. Ja sa v duchu veľmi teším, že konečne vypustil z úst niečo rozumné. Pomaly schádzame dolu schodmi a dolu to už trochu žije. Všetci chalani tam už boli a asi iba my dvaja sme chýbali. S radosťou sme sa pridali a bola to strašná sranda! Robili sme rôzne somariny a na všetkom sa šialene smiali. Bola som rada, že sa nám priplietli do cesty. A vtom ma napadlo, že som zabudla na Ashley.

"Decká, zabudle sme na Ashley a Nialla. Ešte sa nevrátili, ale je už isté, že tu zostaneme. Bojím sa o nich," poviem o strachom a zadívam sa na pláž či niekde neuvidím ich telá ako kráčajú po pláži. Ale márne, nebolo ich vidno.

"Ešte trochu počkajme. Tu za plážou máme jeden les, možno sa tam šli prejsť a nechce sa im vrátiť. Niall tam trávi strašne veľa času," povie Harry a ja len pokrútim hlavou na znak súhlasu. Možno majú pravdu. Chcú byť trochu ostamote a ja ich chápem. Viem aké je to mať priateľa. Vtom sa mi v hlave zjaví Lukas ako sa na mňa pozerajú tie jeho hnedé očká a ja sa kvôli dnešku cítim strašne previnilo. Neviem či budem byť pred ním v pohode. Nejako to pretrpím.

"Deje sa niečo?" opýta sa ma Zayn, ktorý si všimol, že nad niečím tuho rozmýšľam.

"Nie, nič mi nie je," rýchlo odpoviem a vyčarím falošný úsmev. Pokračovali sme v našich šialených činnostiach a nechali to tak.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 28. února 2013 v 16:19 | Reagovat

úžasná kapitola... No doufám, že je najdou a že se nikomu nic nestane... To bych asi nepřežila... :-)

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 1. března 2013 v 17:23 | Reagovat

prosím omluv Natally, je nemocná, takže nebude obíhat

3 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 3. března 2013 v 12:23 | Reagovat

Pohľad Lottie ma potešil. :) Púšťam sa do novej kapitoly.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama