Stratený psík

30. ledna 2013 v 13:06 | Anairda15 |  Príbehy
Ten príbeh som našla v mojom starom slohovom zošite. Napísala som ho dávno, asi pred 4 rokmi, takže nie je taký dobrý ako Pes a ja a je krátky, ale rozhodla som sa ho prepísať, lebo mám rada psy. Smějící se A rada o nich píšem. Dúfam, že sa vám bude páčiť.

Stratený psík



Jedného dňa som išla domov zo školy.

Keď som videla po ceste skackať strateného utrápeného psíka so zlomenou labkou, prišlo mi ho ľúto. Necedela so, či ho mám vzať domov, aby som mu pomohla, alebo si ho nevšímať a ísť ďalek. Keď sa však na mňa pozrel, nemohla som odolať jeho pohľadu a urobila som správnu vec - vzala som ho do náručia a priniesla ho domov.

Okúpala som ho, umyla, vysušila, vykefovala a ošetrila mu labu.

Po chvíli som sa s ním začala hrať. Naučila som ho povel sadnúť si a ľahnúť si. Bol veľmi učenlivý. Keď si ho budem môcť nechať, naučím ho aj kotrmelec, pomyslela som si, ibaže neviem, či mi ho rodičia dovolia.

Keď prišla mama domov a uvidela psa, s výčitkami sa na mňa pozrela. Ja som nevedela, čo povedať. Jej pohľad ma až zamrazil. Hodnú chvíľu sme na seba len tak hľadeli, kým sa ma mama nespýtala: "Čo to má znamenať?!" Hneď som jej všetko vysvetlila. Bola veľmi nahnevaná, ale prí pohľad ju obmäkčil. "Ešte nad tým porozmýšľam," povedala.

Otca som presvedčila ľahko, on má psy veľmi rád. Rodičia mi toho príka predsa len povolili, ale led dovtedy, kým sa nenájde jeho pravý majiteľ. Veľmi som sa potešila.

Psíkovi som dala meno Dino.

Starala som sa oňho veľmi vzorne. Chodila som s ním na prechádzky, naučila som ho veľa nových vecí. Len ten kotrmelec ešte nezvládol. Laba sa mu už zahojila.

Jedného dňa sa pri naších dverách objavil psíkov majiteľ a odviedol si ho. Najprv som ho nechcela pistiť. Lenže potom sa na mňa mama prísne zadívala. "Sľúbila si, že ho vrátiš," pripomenula mi prísnym pohľadom, na čom sme sa spoločne dohodli. Pustila som ho so slzami na krajíčku a naposledy som ho objala.

Dodnes naňho nezabudnem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 30. ledna 2013 v 15:52 | Reagovat

Takový smutný konec :-( :-D Já bych jí ho nedala.. :-D máš to moc hezky napsaný

2 Lily "Aravis" Starfall Lily "Aravis" Starfall | Web | 30. ledna 2013 v 17:04 | Reagovat

No... asi je dobře, že se vrátil ke svému pánovi. Na druhou stranu... á... nedala bych ho! :) :D

3 ssblog ssblog | Web | 30. ledna 2013 v 17:12 | Reagovat

Souhlasím s Ilon-Ká** opravdu smutný konec,ale jinak povídka úžasná !! :D

4 lilliinka lilliinka | E-mail | Web | 1. února 2013 v 8:47 | Reagovat

Takový smutný konec, škoda no, ale na druhou stranu jí můžu těšit, že udělala dobrou věc, jenže je těžký vzdát se něčeho, co opravdu miluješ, to chápu:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama