Prosinec 2012

15. kapitola

15. prosince 2012 v 19:49 | Mrs. Crazy |  Dark World

15. kapitola

Pohľad Ashley

Dnešný deň je naozaj perfektný. Všetko je úžasné a aspoň nemusím myslieť na môj hlúpy život. Nemali sme už čo robiť tak ja aj Lottie sme navrhli kúpanie v bazéne. Chalani bez váhania súhlasili iba Niall sa ma opýtal či sa môžem kúpať, ale čo by som nemohla? Veď pri sebe mám Nialla a s ním sa ničoho báť nemusím. Všetci sa išli prezliecť, len mne a Lottie ostala obývačka. O 5 minút všetci poviliezali ako dážďovky po búrke a ozvalo sa iba zborové wow! My sme sa len zasmiali a pomaly vykročili k terase.

"Si nádherná," prišiel ku mne Niall a pošepkal mi do ucha. Na terasu sme sa všetci postavili do jedného radu ako keby sme bli nastúpený na telesnú. Už, už sme všetci išli k bazénu ale na to sme sa s Lottie chytili za ruky a plnou rýchlosťou sa rozehli k bazénu. Pred bazénom mi silno stisla ruku čím naznačila, že musíme skočiť. Skočili sme do vody a strašne sa smiali. Potom za nami skočili chalani a hneď. keď doskočili Niall prišiel ku mne a "strážil" ma. Ostatní hulákali a bláznili sa až nás isto bolo počuť na celú ulicu ale nám to bolo úplne jedno. Ja som bola po boku Nialla a mi sme sa takto vo dvojici bláznili. Začalo sa to tak, že som ho ošpliechala vodou a na to on mňa až potom ku mne pristúpil, silno chytil a pobozkal.

"Mám nápad," zahlásila som, chytila ho za ruky a stiahla do vody. Obom nám už napadlo o čo ide. Zažila som krásnu podvodnú pusu. A keď sme sa vynorili začalo sa skupinové špliechanie.

Pohľad Lottie
Keď sme tam tak stáli tak som chytila Ash za ruku a vedela som, že myslíme a to isté, pretože ja a Ashley sme už od útleho detstva dostali prezývku sestry od rôznych matiek. Páčilo sa mi tom lebo sme boli vážne ako sestry. A mať takýto vzťah s nejakou osobou je priam čarovné. Po doskoku do bazéna skočili chalani a Zayn pritom nespúšťal zo mňa oči. Keď mi to začalo vadiť tak som ho ošpliechala a smiala sa na tom ako sa bál o jeho nádherné vlasy. Ten chlapec je naozaj rodený narcis. Keď sme boli všetci dostčne premočený museli sme viliezť.

"Kde sa môžeme usušiť?" opýtala som sa chalanov.

"Ukážem ti hosťovskú izby a Ashley predpokladám pôjde k Niallovi," ponúkol sa Zayn. O nie! Zase on... Mám ja na neho ale šťastie.

"Dobre," súhlasili sme s Ashley jednohlasne a pri tom sa zachichotali ako malé. Zayn ma viedol na koniec ich dlhočiznej chodby až sme prišli k poslednej izbe, ktorá iste bola hosťovská. Ale nevyzerala tak. Bola dva krát väčšia ako moja izba. Steny boli fialovo biele, čo sa mi hrozne páčilo. O posteli ani nehovorím. Veď to vyzeralo ako letisko a nie ako posteľ! Obliečky perfektne ladili s farbou stien. Pri stene stála obrovitánska skriňa bielej farby a oproti posteli bol písací stolík.

"Páči?" opýtal sa Zayn ale táto otázka bola zbytočná. Komu by sa tu mohlo nepáčiť?

"Že sa pýtaš! Je to tu úžasné. Tá posteľ, skriňa, proste všetko je dokonalé," povedala som a pri tom skočila na posteľ a rozvalila sa na nej. Zayn sa iba zasmial a s úsmevom ma sledoval ako sa teším na niečom čo je pre nich bežná súčasť života.

"To som rád a keby si niečo potrebovala izbu mám vedľa," povedal a pomaly sa chystal odísť až som ho prerušila.

"A tu je kúpeľna?" opýtala som sa ho a on sa otočil smerom na mňa a prikývol.

"Počkaj, doniesiem ti nejaké veci," povedal a rýchlo utekal do jeho izby.

"Tu máš," podával mi o niekoľko sekúnd jeho sivé tepláky a obrovské modré tričko.

"Ďakujem," povedala som a usmiala sa na neho. Usmial sa na mňa a bez slova odišiel.

Ja som sa vybrala so sprchy. Konečne som sa mohla osprchovať. Milujem sprchovanie a hlavne ten pocit keď po mne steká voda. Vždy si predstavujem ako sa zo mňa zmývajú problémy čo ma trápia a nadobúdam novú energiu a silu do každého dňa. Ten pocit je neopísateľný, proste to treba zažiť. Keď som vyšla zo sprchy a obliekla si to jeho obrovské oblečenie tak som sa zvalila na posteľ a len tak rozmýšľala o dnešku.

A vtedy som si uvedomila čo sa dnes stalo. Myslím to zo Zaynom a pri tom mám chlapca! Ako sa teraz pozriem Lukasovi do očí? A napadlo mi aj to či bude dobré nechať Lukasa len kvôli Zaynovi. Veď je to slávny spevák. Šalejú za ním tisícky dievčat a je málo pravdepodobné, že sa ju zapáčim práve ja. Lámala som si nad tým hlavu, až mi zavolal Lukas. Nevedela som či to mám zdvihnúť. Patrilo by sa veď je to môj priateľ ale na druhej strane som to ani nechcela zdvihnúť. Pretože čím sa náš vzťah posúval tým som cítila väčší odcudzenie. Bol pre mňa už ako cudzí. Neboli mi príjemné jeho slová, jeho dotyky a bozky.

Pes a ja: 3. kapitola

14. prosince 2012 v 19:59 | Anairda15 |  Pes a ja

3. kapitola


,,Ahoj," povedala zadychčane mama a snažila sa odohnať Dannyho, ktorý celý nadšený, že ju vidí, a že dostane niečo pod zub - tá slanina mu asi nestačila - štekal a vyskakoval na mamu. ,,Prestaň, pošpiníš ma. Neboj sa o chvíľu niečo dostaneš," usmiala sa.

,,Čau," nesmelo som odpovedala, keď som dobehla za Dannym. Chystala som sa mame opísať udalosť, ktorá sa stala. Ale ona ma ako vždy predbehla.

,,Počula som štekot a výskot nejakej ženy, hneď mi napadlo, že je za tým Danny, čo sa stalo?" povedala jedným dychom.

Asi sa ponáhľala, možno je vystrašena ako ja?

,,Hhhhh. Danny zaútočil na jednu pani, no nezaútočil do slova, ale dosť na ňu vybehol."

,,Aha, myslela som, že je to niečo horšie," s výdychom odpovedala.

Horšie? Veď vyskočil na bezbrannú pani. A ona povedala, že to nie je zlé. Čo môže byť horšie? Veď ja nechcem aby sa ho ľudia báli, ale aby sa tešili keď ho uvidia. Ale to sa asi nestane po tomto divadle. A to ešte nevieme čo má tamtá pani za lubom.

,, Čo môže byť horšie?" opýtala som sa.

,,No myslela som, že Danny niekoho roztrhol, že budem počuť plač a záchranku. Ale toto? Veď on vždy na niekoho vybehne, poznáš ho, aký je hravý," usmiala sa, ale ja som bola stále vážna.

,,Ale ona povedala, že to nenechá len tak, že to bude mať následky. A Dannyho už nechce vidieť na našej ulici, ani v tomto meste," povedala som pomaly so slzami v očiach.

Nevedela som si predstaviť život bez psa, život bez Dannyho. Viem, že ho mám iba mesiac, a že niekedy mám na neho nervy, a aj niekedy mu hovorím, že ho vyhodím, ale nikdy to tak nemyslím. Cítim, že sa medzi nami vytvorilo nejaké puto, nejaké nepretrhnuté puto. Aj keď viem , že Danny to asi tak necíti. Pri pohľade naňho ako znova oňucháva kontajnery (neviem čo v nich vidí, a prečo ho tak priťahujú) som pocítila radosť, že ho mám. Pred tým som prežívala hrozné chvíle, ale od kedy ho mám sa všetko zmenilo. VŠETKO.

,,Neboj sa nikto ti ho neberie, ja to nedovolím, " usmiala sa a objala ma. Ako ma vedela krásne upokojiť. V jej objatí som sa cítila bezpečne.

,,Sľubuješ?" povedala som, a utrela si slzu z líca.

,,Sľubujem, a teraz už poďme domov, lebo mám pocit že začína pršať."

Tomuto návrhu sa potešil aj Danny. Začal vrtieť chvostíkom a vyskakovať. Konečne odtrhol ňufák od kontejnera. Hurá!

Teraz už viem, že mám podporu od mami, a že nijaká pani mi ho nezoberie.

,,Čo bude na večeru?" opýtala som sa s úsmev, chcela som konečne zmeniť tému na niečo veselšie.

,, A čo chceš?"

,,Bodli by mi tvoje vynikajúce palacinky, a určite by sa potešila aj Danny," pozrela som sa na neho ako šťastne behá po ulici.

Už sa teší domov- do bezpečia, ako ja. A na palacinky, tiež. Veď kto by nemal rád mamine sladké palacinky s jahodovým džemom. Cítila som sa teraz silnejšie, cítila som, že nič zlé sa nestane, ale mýlila som sa...

14. Najkrajší deň v mojom živote

13. prosince 2012 v 19:47 | Mrs. Crazy |  Dark World

14. Najkrajší deň v mojom živote

Pohľad Ashley

Konečne! Konečne mi prišlo to oblečenie z maminej kolekcie! Je super. Hoci o vidieť nemôžem ale podľa popisov je perfektné! Už sa teším keď si ho oblečiem. Už mi volala Lottie a dohodli sme sa. Ale bola nejaká čudná. Ja ju poznám už dlho a zase nasadila ten jej "všetko je v pohode" hlas. Ale teraz to nebudem riešiť. Zrazu ma prerušil mobil.

"Prosím?" ozvem sa.

"Ahoj láska!" pozdraví ma Niallov nádherný hlas.

"Ahoj miláčik," odzdravím.

"Tak ako zajtra? O pol druhej v parku?" pýta sa.

"Áno," poviem.

"Už sa na teba neviem dočkať."

"Ani ja na teba. Len či ma spoznáš."

"Ashley, nestraš! Isto si ešte krajšia než si bola."

"No neviem, neviem..." poviem a trochu sa zasmejem.

"Dobre ja musím končiť. Práve píšeme nový song tak sa im musím venovať," vysvetľuje.

"Dobre tak ta nechám, nech vám to vyjde a potom mi ho zahráš!" vravím so smiechom.

"Neboj sa, zahrám. Tak pa, láska, zajtra," povie a zloží. Aspoň, že som ho počula. S mamou som si pomaly vybrala oblečenie a celá nedočkavá zajtrajška som si ľahla spať. Ráno som sa zobudila celá natešená na tento deň. Zbehla som dole, pozdravila mamu a brata. Raňajky som už mala hotové. Dala som si, ako vždy, svoje obľúbené cereálie a utekala hore. Mala som vybraté modré, potrhané rifle, červené tielko a na to kockovanú košeľu vo fialovej a červenej a k tomu som si obula vysoké conversky fialovej farby. Dopasovala som to červenou šiltovkou. Môj outfit bol hotový. Zrazu zvonila Lottie. Otvorila som dvere a miesto pozdravu zo seba vydala iba ooooo.

"Aj ja ťa rada vidím," poviem a objímem ju.

"Ash! Vyzeráš skvele. To je tá nová kolekcia? Je totiž úžasná," pochváli ma.

"Ďakujem. Je to tá mamina kolekcia. Ja som ju nevidela ale isto je úžasná," povedala som a išli sme smerom k parku. Cestou sme rozoberali somariny ako vždy. Sadli sme si na lavičku a čakali sme na Nialla.

"Ahoj Lottie a kde je Ashley," pozdravil sa a na konci vety mu klesol hlas.

"Ja som tu!" ozvem sa a vstanem z lavičky.

"Ashley? To si ty? Wow! Vyzeráš nádherné! A tie tvoje vlasy, si prosté nádherná," povie a mi a chytí ma za bok a dá mi sldkú pusu. Strašne mi to lichotí. Pomaly smerujeme cez celé mesto k nim domov. Som veľmi šťastná, že budem môcť stráviť tento nádherný deň po boku skvelých ľudí.

"A už sme tu!" zahlási Niall a pomaly vstupujeme do ich domu. Lottie je s toho nadšená. Len mi v kuse stíska ruku.

"To už maš zase inú?" zahlási Louis a ja sa celá červenám, že po tej zmene ma nespoznal.

"Louis, ale však to je Ashley, len si zmenila oblečenie," napomína Niall.

"Wow!" zaznie skupinové wow a ja sa celá červenám.

"Tak, chalani, toto je Lottie," predstaví ju Niall a všetci sa jej pozdravia. Priam ako by som videla do jej hlavy, že tam má obrovské ohňostroje hlavne so Zayna.

Pohľad Lottie

Ja neverím! Ja som v ich dome. Ani nevnímam, čo sa deje lebo ešte stále som v obrovskom šoku. Zrazu sem prišli všetci chalani. Všetci sú zlatí, ale Zayn je najzlatší. Stačil mi jeden dlhý pohľad do jeho nádherných, hlbokých, orieškovo hnedých očí a zabudla som na všetky problémy čo ma trápili. Zabudla som na mojich večne sa hádajúcich rodičov, ktorý mi pribúdali na starostiach a na môj "vysnený" priam rozprávkový vzťah, ktorý sa čím ďalej tým viac rozpadá.

"Tak poďte dnu," pozval nás Liam, ktorý bol podľa môjho úsudku asi najnormálnejší. Bola som celá šťastím bez seba. Niall už stihol celý ich konferenčný stolík zapratať jedlom všetkého druhu. Od čipsov až po cukríky. Bolo mi z toho zle, až som si miestami myslela, že sa povraciam z toho všetkého jedla, raz som totiž niečo podobné zažila. Keď som bola menšia tak som skombinovala dosť veľa jedla. Tým myslím, že na chlieb som namiešala džem, kyslé uhorky, čokoládu a mnoho hnusných vecí. Stačilo mi jeden kúsok a vracala som celý víkend. Odvtedy si na jedlo dávam obrovský pozor.

"Tak čo budeme robiť?" pýtam sa lebo je tam trochu nuda. A nato Louis vymyslel fľašu. Tí chalani sú bláznivý! Padali hrozné úlohy. Viem, že niekto musel v spodnom prádle obehnúť dom, jeden zase na seba nastriekať šľahačku. Bola to strašná sranda. Toľko som sa ešte nenasmiala. Ale celý ten čas som v miestnosti cítila taký čudný pocit v bruchu. Bolo to isto tým, ako sme na seba navzájom so Zaynom zazerali. Boli to miestami čudné pohľady. Vždy keď som sa jeho smerom otočila civel na mňa. Už som sa bála, že z takej populárnej skupiny sa môžu vykľuť piati úchyli. Čím ďalej na mňa zazeral, tým väčšmi som sa cítila ako blbec. "Chalani, kde tu máte WC?" pýtam sa a zároveň som šťastná, že na chvíľku odbehnem od toho čudesného pohľadu.

"Poď, ja ti ho ukážem," navrhol sa Zayn a mňa až zamrazilo. Žalúdok mi spravil asi tri kotrmelce a ja som sa bála čo sa bude diať ale na druhej strane sa mi páčil tak som s ním išli. V tichosti sme stúpali po schodoch a išli dlhou chodbou (ten dom je ale veľký!). A ešte k tomu, čo by som na piatich chalanov v tom dome nepovedala, bol ten dom až príliš čistý a upravený. Na chodbe bol precízne povysávaný koberec horčicovej farby a steny ladili s kobercom. Dvere boli natreté na bielo a na chodbe boli asi tri stolíky s kvetinou. To ma očarilo.

"Tak tu to je," povie Zayn a otvorím mi dvere.

"Ďakujem," zamrmlem niečo v tom slova zmysle. Keď som už vychádzala strašne som sa zľakla. Otvorila som dvere a Zayn sa opieral o zárubňu a pozeral sa na mňa tým zvláštnym pohľadom. Takto sme sa tam na seba pozerali a mne strašne búchalo srdce. Myslela som si, že ho možno aj započuje. A zrazu ku mne priskočil a začal ma bozkávať. Ja som sa nebránila, lebo sa mi páčil už dosť dlhú dobu. Izbu mal hneď oproti tak rýchlo otvoril dvere a zaviedol ma tam. Bolo to nádherné. Teda, on je nádherný.

"Vieš, že si nádherná?" opýtal sa ma, ležiac vedľa mňa na posteli.

"A ty vieš, že si nádherný?" používam jeho otázku na neho.

"Ja to viem, ale či to vieš aj ty," povedal.

"Narcis," povedala som, zasmiala sa a slabo ho udrela do ramena.

"Mali by sme už zísť dole, nemyslíš? Budú sa po nás pýtať," hovorím a vstávam z postele. Rýchlo sa oblečieme a keď vychádzame z jeho nádherne upravenej izby, zladenej do červeno bielej farby, tak ma chytil za ruku a krásne pobozkal. Nič mi nepovedal, iba mi očami naznačil nech už idem. Pomaly sme schádzali zo chodbou a ja som si vymýšľala výhovorku prečo sme boli tak dlho. Keď sme vošli do obývačky, všetci na mňa a Zayna upreli spýtavý pohľad, ktorý ma čím väčšmi desil.

"Čo ste tam toľko robili?" spýtal sa Harry. Nevedela som čo povedať, slová mi doslovne mizli z úst.

"No, Lottie mala ešte nejakú prácu," povedal a začal sa smiať. Ja som ho tajne kopla do nohy, lebo sa celá izba na mne zabávala. Cítila som ako sa červenám až som chcela zmeniť tému. Sadla som si oproti Zayna, vedľa Ashley. Zase sme sa na seby tak pozerali, ale už som z jeho pohľadu necítila ten zvláštny pohľad.

Po čase sa mi vraciali spomienky, na to čo som urobili a dostala som takzvané výčitky svedomia. Veľa ľudí o nich hovorí, že je to veľmi dôležité ale ja na podobné veci veľmi neverím. Ja som totiž pevne rozhodnutá tým čo konám a žiaden pocit viny sa u mňa neobjavuje, no až doteraz. Čo som to urobila? Pýtam sa sama seba a márne dúfam, že nejaký hlas mi odpovie. Veď mám Lukasa. Ale potom som sa tým prestala trápiť, lebo si tento deň chcela užiť v plnej paráde.

Potom som sa pozrela na Ashley a Nialla. Sú zlatý, ale škoda že Ashley kvôli tej slepote nemôže vidieť tú krásu, čo ju postihla. Čo ja by som dala za tak nádherný vzťah plný lásky. Ona to ešte vždy berie ako nejaké šťastie, ktoré ju náhodou stretlo. Ale šťastie to určite nie je. Šťastie je to keď na zemi nájdete päť eur alebo vyhráte v nejakom stieracom žrebe ale toto bol osud. Ja na osud verím a to veľmi. Och bože, kedy ja niekoho takého nájdem? Pýtam sa samej seba a potom to všetko odkladám a venujem sa zábave čo robia chalani.

13. Kino

11. prosince 2012 v 19:45 | Mrs. Crazy |  Dark World

13. Kino


Pohľad Ashley

Škola plynula ďalej rýchlim tempom. Zo Zacom to bolo divné ale vždy ku mne prišiel, pokecal ale včarajšok ani nespomenul. S babami sme sa potom rozprávali.

"Všimli ste si aký je dnes Zac zlatý?" povedala Meggy, ktorej sa už odjakživa páčil. Lottie ma kopla pod stolom a ja som sa iba zatvárila ako ubolené šteniatko ale nepovedala so nič.

"Meggy! Prestaň s tým Zacom. Ja viem, že sa ti páči. Rieš to nejak. A baby počujte, včera som sa bola prejsť a videla som Zaca s nejakým diečaťom pri Temži ako sa rozprávali. Nevidela som kto to bol ale spoznala som iba Zaca," povedala Vanessa a ja som dostala ešte silnejšiu ranu od Lottie.

"Au!" nevydržala som a skríkla som.

"Čo ti je?" pýta sa Vanessa.

"Ale nič," odpovedám akoby sa nič nestalo.

"Vanessa! Musíš mi zistiť kto to bol. Možno má priteľku! To sa nemôže stať. On bude môj! Možno ešte spolu budú tak keď by ste ich uvideli tak by okamžite dajte vedieť nech viem komu mám vyškriabať oči," povedala trochu vážne ale potom sa zasmiala a mňa až zamrazilo a prišla ďalšia rana od Lottie.

"Tak ja ho iste neuvidím," hovorím a chcem zakriť moje rozrušenie tak sa začnem smiať ako debil a moja BFF Lottie sa ako správna kamoška pridá. Potom sa náš rozhovor skončil a týždeň bežal ďalej. Každý deň som bola venčiť Arona, ale Zaca som už nestretla. Každý večer ako vždy ku mne prišla Lottie a učili sme sa spolu. A volala som aj zopár krát s Niallom. Vtedy mi nezavolal, lebo mal veľa práce (isto z jedlom) a aj dobre, že vtedy nevolal lebo by som nebola schopná z ním hovoriť, pretože som bola rozrušená zo Zaca. A potom prišiel piatok. S Niallom som bola dohodnutá sobotu o druhej v parku tak som len čakal kedy príjde tá chvíľa.

Pohľad Lottie

Piatok som mala ísť na rande s Lukasom a netešila som sa veľmi, najradšej by som išla za Ash a robili nejaké blbosti. Lukas už zvonil a ja som bežala dole.

"Ahoj kráska," pozdravil sa mi.

"Ahoj Lukas," pozdravila som mu a jemne ho pobozkala na líce, chytila za ruku a išli sme k
autu.

"Tak kde ideme?" pýtam sa.

"Mal som na pláne kino," hovorí.

"To je dobrý nápad," poviem mu a v duchu si myslím, že je to hrozné. Trpieť tam na nejakom hlúpom filme.

Dorazili sme pred kino a on objednal pukance a colu. Potom sa začal film a mňa to strašne nudilo. Oprela som si hlavu o Lukasovo rameno a len tak ležala a rozmýšľala nad hlúposťami. Teším sa na stretnutie so Zaynom. Možno sa mu zapáčim. Ale Lukasa opustiť nemôžem, lebo som prišla na to, že je pre mňa dôležitý. Veď pred tým to bol najväčší playboy školy a teraz je krotký ako baránok. Ale uvidíme, lebo nedávno som sa dopočula, že Zayn má frajerku. Tú Perrie, či ako sa to volá. Ale hoci ju nepoznám, podľa mňa je hrozná. Vôbec nevyzerá ako normálne dievča je taká umelá. Ale možno sa mýlim. Nechám to tak.

"Zlatko? Čo ti je? Si nejaká čudná," pýta sa Lukas keď stojíme na parkovisku pred kinom.

"Nič mi nie je. Neviem čo tým myslíš," snažím sa to zahovoriť lebo je mi jasné, že si na tom už niečo všimol.

"Ale neklam! Vždy keď sa k tebe iba trochu priblížim tak sa odtiahneš. Ani rozprávať sa nechceš," menuje dôvody a ja teraz musím urobiť niečo spontánne lebo naozaj ma mrzí ako som sa k nemu zachovala. Tak som k nemu priskočila a dala mu pusu. Takto sme sa tam bozkávali asi 5 minút. Bolo to krásne a vtedy mi došlo, čo po svojom boku mám.

"Dobre beriem späť," povie Lukas a zasmeje sa. Potom nasadneme do auta a vezie ma domov. Musím sa vyspať na zajtrajší deň. Ešte budem volať Ashley čo si oblieka a tak. Tak sa teším.

"Nechoď ešte..." prosí Lukas v aute a celou cestou má ruku na mojom kolene.

"Musím. Zajtra mám z Ashley program tak sa chcem vyspať," hovorím a snažím sa vyznieť ľútostivo.

"Aha tak ahoj," povedal a krásne ma pobozkal.

"Ahoj," odzdravila som a išla som domov. Mama a otec sa zase hádali. Teraz ale už lietali taniere. Keď som to videla prišlo mi až zle. Ešte si pamätám keď som bola menšia tak sa tak veľmi ľúbili! A teraz? Ako sa niečo také môže stať s takej obrovskej lásky? Nie je to tak, že keď niekoho naozaj ľúbiš tak by sa to tak zle skončiť nemalo. Ale keď už začujem to rôzne nadávanie zrazu ma štípu oči a začínam plakať. Zatvorím sa v izbe a plačem. A takto to je každý večer. Veď aspoň by mali brať ohľad na mňa! Ja tu mám počúvať ich hnusté nadávanie? Nevydržím to tu! Vybrala som si spo posteľe svoju núdzovú krabičku cigariet. Ja nefajčím iba keď mám poriadne nervy. Na balkone som si jednu zapálila a potom som zobrala mobil a zavolala Ash. Ale musela som nahodiť veselý hlas.

"Ahoj, Ash! Tak ako zajtra?" pýtam sa.

"Tak o druhej v parku. Takže o pol druhej u mňa?" navrhuje.

"Jasné! Už sa teším. A čo si mám také špeciálne zobrať?" pýtam sa.

"Asi plavky. Majú veľký bazén tak by sme si mohli zaplávať."

"Jasné v pohode takže dohodnuté. Ahoj!" pozdravím a skladám. Neskôr som si zapálila ešte ďalšiu a potom si ľahla spať.

12. Veľký deň

9. prosince 2012 v 19:43 | Mrs. Crazy |  Dark World
12. Veľký deň

Nastal ten deň. Vyjsť na ulicu ako nová iná osoba. Ráno som sa pripravila a Lottie už čakal pred domom. Zobrala som si tašku rozlúčila sa s ostatnými a zišla dole. Išla som otvoriť dvere, ale pred tým som sa zhlboka nadýchla a vyšla von. Lottie sa nezomohla ani na slovo.

"Ták? Ako vyzerám?" pýtam sa a otáčam sa ako balerína.

"Fíha! Ash? Ja neverím vlastným očiam! To nie si ty? Vyzeráš, no, vyzeráš inak," povie a pri tom kokce a isto si ma obzerá od hlavy až po päty.

"Som zvedavá, čo poviedia chalani a baby," povie a ideme do školy.

"Keby si to videla. Všetci na teba zírajú s otvorenými ústami," šepká mi a ja sa usmievam, lebo mi to nevadí. Hlavne, že som sama sebou, lebo sa mi už nepáčilo hrať sa na maminkino dievčatko. Toto som pravá ja!

"No Ashley? Si to ty?" prišli za nami Vanessa s Maggy a podľa Lottiinho opisu na mňa pozerali ako teľatá na nové vráta.

"Áno som to ja. Rozhlodla som sa, že podstúpim menšiu zmenu."

"Menšiu? To je obrovská zmena! Ale vyzeráš skvele!" pochválili ma a ja som rada, že sa to niekomu páči. Pomaly sa blížili chalani, lebo mi Lottie nervózne stíska ruku a celú ju má spotenú.

"Ahoj Lottie!" povie a podíjde k nej.

"A kto je tvoja nová kamoška?"povie Zac.

"Zac! Však to je Ashley!"

"OOOO!" zakričia všetci chlapci.

"Ashley vyzeráš super!" povie Zac.

"Áno je to skvelé," povie Lukas. Jedniný kto nič nepovedal bol Nathan.

"Poďme už to triedy zachvíľu zvoní," povie Lottie a všetci sa vyberieme do triedy. V škole mám veľké výhody. Mám povolené rozprávať sa s Lottie lebo mi pomáha. Písať nič nemusím, lebo Lottie nepíše poznámky a spolu sa to učíme a dokonca nemám domáce úlohy! Je to skvelé. Pred hodinou sme sa v triede medzi sebou rozprávali a všetci spolužiaci ku mne chodili a hovorili ako dobre vyzerám a tak. Trochu ma to začalo otravovať ale zvykla som si. Celá škola ubehla tak rýchlo, že som sa ani nestihla spametať a už som sedela domu a nudila sa.

Zrazu som dostala nápad, že pôjdem s Aronom von. Dala som i ho na vodítko, zakričala na mamu, že idem von a vybrala som sa do ulíc. Pomaly som chodila po uliciach Londýna a počúvala všetky rôzne zvuky mesta. Všetko tam bolo tak hlučné, uponáhľané. Zdalo sa mi akoby sa všetci okolo mňa niekam iba náhlili a ja som si chodila pomaličky a vychutnávala si to mesto. Iba ja si ho až tak celkom vychutnať nemôžem. Zastavila som sa ešte za Emiliy a kúpila si kávu. Aron ma automaticky viedol k mojej obľúbenej lavičke. Sadla som si, dopila kávu a len tak sedela a rozmýšľala. Zrazu ma niekto vyušil.

"Ahoj," pozdravil sa a ja som si v kútiku duše myslela, že by to mohol byť Niall ale nebol to on. Bol to Zac.

"Ahoj Zac," odzdravila som.

"Čo tu sedíš tak sama? Kde máš Lottie?" pýtal sa.

"Nie som sama. Mám tu svojho psa Arona. A teraz som ho zobrala vyvenčiť a nechcela som Lottie otravovať. A čo tu ty robíš tak sám?"

"Len som sa prechádzal a zbadal som ťa, tak som si pomyslel, že ťa pozdravím," povedal. Naša debata sa rozvinula a my sme začali preberať chalanov z našej partie, moju zmenu, dievčatá z našej partie a kopu rôznych vecí. Bola to sranda. Toľko som sa pri ňom nasmiala, ale vždy, niekde hlboko vnútri, cítim výčitku kvôli Niallovi. Ale potom si pomyslím, že nič zlé nerobím.

"To fakt? Neverím! To si neurobil!" hovorím.

"Ale áno urobil. Musel som. Lukas zažil veľmi studenú sprchu a ešte počas spánku ale taká je fľaša," hovorí a ja sa smejem.

"Poďme sa prejsť popri Temži," navrhol a vyrazili sme. Rozprával mi kopu historiek a ja som sa smiala. Stáli sme oproti sebe a zrazu stíchol. Bolo to čudné ticho pred pusou a asi som zlá a čudná ale v ten moment som to chcela. Približovali sme sa k sebe ale v tom som si rýchlo spomenula na Nialla a odstrčila som Zaca.

"Nie! Čo to robíš?!" vybehla som naňho.

"Myslel som si, že to chceš a tá atmosféra čo medzi nami bola... Myslel som si..." beznádejne sa ma pokúša upokojiť svojimi výhovorkami, ale ja som chytila nervy a cítila som sa zlomene a porazene hoci som teoreticky nepodviedla Nialla, cítila som sa tak.

"Ale prosím ťa, nič si ni nemyslel! Chcel si ma len využiť! Ale ja ti nenaletím, a mimochodom mám priateľa!" vytmavím mu, schmatnem Arona za vodítko a rýchlo bežím popri Temži dlhou ulicou. Aron to tam už pozná tak ma ochotne vedie.

Zac len za mnou zakričal: "Ashley, počkaj! Ja som to tak nemyslel. Páčiš sa mi!" Pri tomto slove ma trochu zamrazilo. Ja sa mu páčim? Ja? Slepé dievča, z ktorej si vždy všetci robili srandu? Ale veď mám Nialla. A teraz to bude veľmi čudné lebo sme v jednej partii a každý deň sme spolu. Rýchlo vytáčam Lottie a roztrasene jej vykokcem nech rýchlo za mnou príde. Prídem domov a rýchlo utekám do izby. O necelých 5 minút pri mne bola Lottie.

"Tak vrav čo sa deje?" pýta sa a ja jej rozpoviem celý príbeh. Aj ju to zaskočilo.

"Tak si mu už povedala, že máš priateľa možno dá pokoj," radí mi ale ja viem, že to nejde.

"Ale Lottie! Ako by si nepoznala Zaca. Keď niečo nemá tak to získa to za každú cenu!" hovorím a Lottie mi už nemá čo poradiť tak použije staré frázy ako: bude to dobré. Ale nebude. Neskôr Lottie odišla a ja som zostala sama iba zo svojimi myšlienkami. Ani Niall nezavolal.

Pohľad Zaca

Tak som jej to povedal. Bola zarazená ale ja viem, že aj ona ku mne niečo cíti. Viem to! A nevzdám sa jej. Hoci má priateľa ja ju získam. Ona bude moja! Ešte potrebujem zistiť kto za idiota mi berie moju Ashley. Teraz po tej zmene je neodolateľná a ja ju musím mať. Pomaly som sa vrátil k chalanom a rozmýšľal kto mi prezradí s kým chodí. Napadla ma Lottie, ale tá to neprezradí. Tak ešte uvidím koho sa opýtam. Budem musieť rozhodiť svoje siete.

11. Zmena

7. prosince 2012 v 19:41 | Mrs. Crazy |  Dark World

11. Zmena

Mame som o mojom pláne nepovedala nič. Ale rozhodla som sa aké zmeny podstúpim. Mám aj zoznam:

1.Budem si užívať každú chvíľu s Niallom a s chalanmi.

2.Viacej sa sblížim s Lottie a poviem jej o tej operácii všetko.

3.Nechám si prefarbiť moje blond vlasy na krásnu gaštanovo-hnedú.

4.Zmena šatníku. (Nechcem sa obliekať ako maminkino poslušné dievčatko, lebo také šaty som doposiaľ nosievala.)

Toto som chcela podstúpiť a mamu som už informovala o zmene farby vlasov a o šatníku a súhlasila! Povedala, že mi navrhne nejaké oblečenie o aké si poviem. Mala som dosť šialené nápady. Napríklad veľmi farebné tričká, potrhané tričká, farebné košele, minisukne a farebné legíny. Povedala, že to bude hotové do týždňa. O mojej zmene som ešte chcela dať vedieť Lottie. Zavolala som jej a hoci bola nedeľa tak v meste bolo otvorené jedno kaderníctvo. Lottie z mojej zmeny nebola nadšená ale nejviac nechápala prečo tak zrazu. Povedala som jej, že jej to potom poviem a nebude o ľahké. Lottie po mňa prišla a celou cestou do mňa špárala aby som jej povedala prečo tak zrazu.

"No ták Ashley! Povedz mi to!" nedala si a vždy do mňa špárala.

"Neboj sa, potom ti to poviem," odbila som ju.

Ďalej náš rozhovor bol bežný, nebol ničím významný. Veľmi sme sa smiali, lebo Lottie videla v meste holubov a popisovala mi čo by robila keby bola holubom. Tie hovadiny čo vymýšľala boli veľmi vtipné a ja som sa smiala na celé mesto. Prišli sme do kaderníctva a sadla som si a pripravila som sa na zmenu. Uvedomila som si, že sa ani neuvidím ale bolo mi to jedno. Hlavne, že ma uvidia ostatní.

"Tak, vy to chcete iba skrátiť?" pýtala sa kaderníčka.

"Nie. Chcem sa prefarbiť na gaštanovo hnedú," povedala som.

"Ale prečo? Máte nádherný odtieň blond vlasov, taká farba sa tak často nevidí," hovorila mi ale ja som bola presvedčená o zmene a nikto, ani len Niall mi to vytÍcť z hlavy nemohol. A keď začala rozrobovať farbu rozhodla som sa, že keď chcem zmenu tak poriadnu.

"A ešte by som si priala aby sme mi tam pridali pramienky ružovej. A keď to dokončíte, tak mi ich natočte," povedala som. Kaderníčka iba odpovedala, že dobre a Lottie iba zhíkla a nestíhala sa čudovať čo to robím. Trochu som cítila obavy, že čo mi povie Niall, ale bolo mi to jedno. Keď ma naozaj ľúbi tak ma bude mať rád takú aká som. Keď bol celý účes dokončený, Lottie iba vkuse híkala a áchkala ako to vyzerám. Mne to bolo jedno. Hlavne, že som prežila poriadnu zmenu. Keď sme došli domov išla som sa ukázať mame.

"Ashley! Preboha?! Čo ti to porobili? Ja som myslela, že len trochu ti stmaví vlasy ale toto? A prečo tam máš tu ružovú? A prečo si kučeravá?!" vybehla na mňa.

"Mamí! Nerob scény? Je to pekné, tak som to chcela. Je to moje rozhodnutie," povedala som jej a potiahla som Lottie za ruku a išli sme hore. Mama už nepovedala nič iba ticho odišla do kuchyne. Potom ako sme vyšli na poschodie vybehol brat a tiež mal poznámky k môjmu výzoru. Ale ja som rýchlo odišla do izby povedať to Lottie.

"Tak o čo ide? Vyklop to, lebo ja neverím, že len tak si sa z ničoho nič rozhodla podstúpiť takúto zmenu," povedala. Ja som jej pomaly vysypala všetko čo som mala na srdci, ale tentokrát mi už slzy nevyšli. Tak som sa rozhovorila a Lottie sa nezmohla ani na slovo. Keď som to dohovorila, bola taká minútka ticha.

"Och, Ash! Je mi to ľúto," povedala trochu roztrasene a objala ma.

"Takže preto boli tie zmeny! Chceš si užiť tento polrok. Ale ja verím, že sa ti nič nestane," povedala.

"Ale Lottie, sľúb mi, že to nikomu nepovieš. Nikomu! Je to tajomstvo. Ja to totiž nepoviem ani Niallovi."

"Čože? A to prečo? Ako tvoj priateľ by mal o niečom takom vedieť, nie?"

"Nie nemal by to vedieť. Nechcem aby so mnou bol iba s ľútosti a v kuse ma ľutoval. Jasné, že taký týždeň pred operáciou sa to dozvie ale teraz si chcem život užívať a nie báť sa a pripravoať sa na možnú smrť," povedala som rozhode.

"A ešte som sa ťa chcela pýtať čo sa to deje s tebou a Lukasom. Lebo vždy keď o ňom padne téma si taká odmeraná," pýtam sa.

"No ide o to, že Lukasa ľúbim ale... Ale nie je to to pravé, čo som hľadala. Cítim sa s ním skvelo ale nie tak ako mi to opisuješ ty s Niallom... Ja neviem. Bola som do neho dlho zaľúbená a teraz keď s ním chodím sa cítim čudne, ako keby nebol ten pravý," povedala mi sklamane a ja som ju objala.

"O Lottie, ale keď sa s ním necítiš dobre, tak sa s ním rozíjď," navrhla som.

"Ale ja k nemu niečo cítim! Je to zložité," povedala beznádejne. Potom sme sa dohodli, že o tom už hovoriť nebudeme. Lottie sa zberala na odchod a ja som musela zavolať Niallovi. Potrebovala som ho počuť. Chytila som mobil a našla jeho číslo.

"Haló? Niall?" opýtala som sa keď niekto zdvihol.

"Ahoj, Ashley. Prepáč Niall tu nie je, lebo sme si práve objednali pizzu a tak sa napcháva, že nemohol ani zdvihnúť telefón," ozval sa Liam a mne pri tejto vete prišlo strašne smiešne.

"Haha! Tak mu odkáž, že s ním musím hovoriť," povedala som keď som sa dosmiala.

"Počkaj. Niall? Volá ti Ashley chce s tebou hovoriť!" zakričal.

"Ashley? Už ide tak ahoj," pozdravil sa mi Liam a ani som sa nestihla odzdraiť a už sa ozval Niall.

"Ahoj zlatko," povedal a mna zalial príjemný pocit, že ho počujem.

"Ahoj Niall."

"Tak čo ti bolo včera, že si sa nemohla ozvať?"

"Prepáč mala som niečo na práci."

"A čo si dnes robila?"

"No, tak ti to poviem. Rozhodla som sa prejsť veľkou zmenou a neiviem či sa ti budem páčiť, však v sobotu ma uvidíš."

"Ashley nastraš ma! Čo si nechala vyholiť hlavu?"

"Nie, nie. Takto až nie ale niečo podobné. Však ma uvidíš a asi ma nespoznáš."

"Ale prečo si sa pre také niečo rozhodla?"

"To ti vedieť netreba," povedala som a zasmiala som sa.

"Aha. Ale neboj sa Ash budeš sa mi páčiť, hoci so sebou urobíš čokoľvek, pretože ja som sa nezamiloval to tvojho vzhľadu ale do tvojej osoby," povedal až ma pomaly dohnal k slzám.

"To bolo krásne," povedala som a smiala som sa od ucha k uchu.

"Ďakujem," povedal a cítila som, že aj on sa usmieval.

"Tak a kedy ťa môžem uvidieť?" pýta sa.

"Sobotu."

"Čo? Až sobotu? Ako to mám vydržať?" povedal a cítila som zmätok v jeho hlase. Bolo to milé.

"Je mi to ľúto láska, ale mám školu. Prepáč..." povedala som smutne.

"Nevadí. Pokúsim sa to vydržať ale sľúb mi, že si každý deň budeme volať!" povedal.

"Sľubujem!" povedala som a zasmiala som. On sa smial tiež a má úžasný smiech.

"Tak ja sa musím vrátiť k chalanom máme tam dôležitú poradu..."

"Áno, poradu pod tajným názvom pizza!" povedala som a zasmiala sa.

"Ja Liama zabijem!"

"Len kľud," povedala som a smiala som sa.

"Dobre láska musím končiť. Zajtra ti zavolám. Ľúbim ťa."

"Aj ja teba," rozlúčila som sa a išla som sa osprchovať. Potom som si ľahla do postele a rozmýšľala nad dnešným dňom. Stáli mi zato tie zmeny? Nebudem to ľutovať? Ale nebudem! Tak som to chcela a tak to bude. Budem takou malou rebelkou! Ach, ale čo som to za rebelku, že tajím pred svojou mamou frajera? Ale aj tak sa to raz dozvie. Isto nebude nadšená. Keď mi tak náhodou zablúdili myšlienky k škole. Mala som trochu strach, že sa budú smiať, lebo moje vlasy sú dosť šialené. Ale mne je to vlastne jedno. Som rada, ako to je. Pomaly som rozmýšlala nad všetkým možným aj nad tým čo si oblečiem. Kedže nové veci ešte hotové nemám, tak chcem poprosiť mamu aby mi vybrala niečo, čo by súvisilo s mojou zmenou. Musí mi nájsť nejaké potrhanejšie rifle a farebné tričko a mikinu. Rozhodla som sa nosiť aj tie šiltovky, čo nosia všetci raperi a doplním to okuliarmi Wayfaier. Bude to pekné k mojej zmene. Už sa teším. Potom mi myšlienky zišli k Niallovi a tak nejako sa mi pri predstave na neho podarilo pokojne zaspať.

Pes a ja: 2. kapitola

6. prosince 2012 v 19:55 | Anairda15 |  Pes a ja

2. kapitola

,,Danny, Danny... pusť pani, HNEĎ!" vrieskala som naňho. Danny sa držal jej nohy a nechcel pustiť za nič na svete. A ona vrieskala ako zmyslov zbavená. Videla som ten jej strach v očiach, ktorý som mala aj ja práve v tejto chvíli.

Nikdy som ho nevidela takto rozzúreného, niečo mu musela urobiť. Veď on bol vždy hravý, nie takýto rozzúrený. Akoby do neho vstúpil diabol.

Prišla som k nemu a začala som ho biť, až po chvíli sa odtrhnúl od pani. Odtiahla som Dannyho nabok a pozrela sa na nohu pani. Mala tam len malé škrabance od jeho zubov, ale krv som nevidela žiadnu. Vzdychla som si, myslela som. Že tam bude chýbať obrovský kus nohy.

,,Toto tak nezostane ... Tento pes si nemôže behať len tak po našom sídlisku s takouto nezodpovednou dievčinou, ktorá ho nič nevie naučiť?" kričala s takou zúrivosťou, horšou, ako mal Danny v očiach.

Tejto babe asi preskočilo, veď tam nič nemá, iba jemné škrabance. Asi jej vadia tie roztrhané džínsy, alebo neviem čo. Veď on sa iba chcel hrať, aj keď to tak navonok nevyzeralo. Čo chce teraz urobiť? Zobrať mi môjho psa? To jej nikdy nedovolím.

,,Musím sa porozprávať s tvojimi rodičmi o tvojom nezodpovednom správaní a o tomto psiskovi, ktorý už viacej nebude pobehovať po tomto meste a ohrozovať ľudí."

Čo? Ohrozovať ľudí? On? Už viem prečo Danny na ňu zaútočil. Kto by mal rád takúto babizňu. Viem, že urobil chybu ale zato ho nemusíme vyšmariť na ulicu, z kadiaľ sme ho len pred nedávnom vytiahli. Vedela som že ona by ho najradšej zabila, a horšie týrala.

,,Prepáčte, naozaj sa mi toto ešte nikdy nestalo." Teraz som hovorila pravdu.

,,Nemusíte mi ho hneď brať, on sa zlepší, prisahám! Je len trošku hravý, nemyslel to zle" hovorila som so slzičkami v očiach.

,,Zlepší? On? Nikdy. Veď mu to vidím na očiach," pohŕdavo odfrkla, ,, a teraz mi povec kde bývate, ja sa niekedy zastavím a vybavím to s tvojimi rodičmi."

Neochotne som povedala našu adresu, aby už neboli žiadne problémy.

,,Psisko nepodarené, kto to už videl niečo také. Aby som sa bála na ulicu vyjsť..." Počula som jej žudranie a prišlo mi zle.

To by sa on mal báť vás, nie naopak, pomyslela som si a zasmiala som sa neveselo.

,,Prečo mi to robíš, Danny? Čo do teba vyšlo? Veď nikdy si taký nebol? Teraz si narobil sebe aj mne problémy, ako to vysvetlíme mame?" hovorila som mu so strachom v hlase, ale on ma nevnímal. Radšej oňuchával kontajner.

Prečo si taký kľudný? Nemôžeš niekedy spolupracovať? Aspoň súcitiť so mnou? Bojím sa čo na to povie mama a ty si tu oňuchávaš kontajner. A to som si myslela, že si aspoň trochu inteligentný. Asi som skoro povedala, že pôjdem spokojne domov. A ani si sa nevykakal!

Zasmiala som sa, nad tým. Teraz ma trápi taká somarina.

Ešte chvíľu som sa s ním prechádzala, ale keď som uvidela, že má zase zlé úmysly, radšej som sa vybrala domov. Dannyho znova začala chytať šibalskosť.

Koho chceš teraz pohrýzť alebo nastrašiť. Nemal si toho dnes už dosť. Prečo si vlasne tak vybehol?
Myšlienky sa mi stále vracali k tej udalosti. Nevedela som prečo Danny takto zaútočil, a to ešte po veľkom kúsku slaniny, ktorú dostal.

Veď labradory nemajú takúto povahu, aspoň tak to písalo na internete.

Zrazu ma z mojich dopletených myšlienok , vytrhol Dannyho brechot . Podskočila som od strachu, že Danny má niekoho v zuboch. Ale chvalabohu brechal na prichádzajúcu jeho druhú pani, čiže moju mamu.

10. Ťažké rozhodnutie

5. prosince 2012 v 19:38 | Mrs. Crazy |  Dark World

10. Ťažké rozhodnutie


Nevedela som. kto mi môže pomôcť. Lottie som do toho ťahať nechcela a Nialla tým zaťažovať nebudem. Ostávala mi už iba jedna možnosť - Toby. Áno, môj milovaný brat Toby. Pomaly som sa vybrala do jeho izby. Zaklopala som ale nič sa neozvalo tak som pomaly vošla a počula som iba ako ťuká do klávesnice. Zase hrá tie jeho počítačové hry. Dať mu do izby počítač nie je dobrá kombinácia.

"Toby?" pýtala som sa.

"Toby!" už som skríkla lebo ma po prvý raz nepočul.

"Čo je?"

"Chcem sa porozprávať, máš čas?"

"Nevidíš?! Mám robotu," hnustne mi odvrkol. Čo je s ním? Toto mi nikdy nerobil. Vždy sme sa mohli rozprávať kedykoľvek a očomkoľvek. Teraz bol čudný.

"Toby! Prosím je to vážne."

"Tak dobre... Ale rýchlo, je to vážne, lebo mi niekto vyykúpi koňa," na tomto som sa v duchu zasmiala. Má pätnásť a bojí sa o koňa.

"No takže, najprv sa ťa chcem spýtať, čo ti je?" opýtala som sa narovinu.

"Nechápem. Ako, čo mi je? Som v pohode."

"Nie, to teda rozhodne nie si. Ja ťa poznám až veľmi dobre, viem, keď sa s tebou niečo deje. Tak to vyklop! Som predsa tvoja sestra, mne môžeš povedať všetko. Ostane to v bezpečí."

"No... Je tu jeden problém. Ide o dievča," a toto spôsobovalo to jeho trápenie! Je zamilovaný! To je sladké.

"Oooo! Náš malý Toby sa zaľúbil! Neverím, kto to je?"

"Prestaň! Je to jedno dievča zo školy. Je v druhej triede. Volá sa Sidney. Je veľmi pekná a milá ale ja sa pri nej vždy správam ako debil."

"Čo tým napríklad myslíš?"

"Napríklad, na obede sme mali takú hnustnú kašu, neviem ako sa to blato volalo ale zapozeral som sa na ňu a všetok ten hnus, ktorý mal byť jedlom mi skončil medzi nohami. A tak sa zo mňa nesmiala iba Sidney ale aj celá škola! A keby si videla ako sa na tom smiala! Myslel som, že sa prepadnem po zem! Bolo to hrozné poníženie. A raz keď som išiel po chodbe som sa na ňu pozeral a nabúdar som do múra. Takže zase si zo mňa uťahovali. A asi si o mne myslí, že som ten najväčší debil školy a isto by so mnou nechodila," vylial mi svoje srdce a ja som nevedela čo mu poradiť. Hoci som jeden vzťah začala a mala som aj prvú pusu, ale moje vedomosti ohľadom lásky neboli veľké. Pomaly som si premyslela čo mu odpoviem zatiaľ čo on sa pozeral do zeme z výrazom zmoknutého kuraťa.

"Vieš Toby, to je láska. Si zamilovaný a zamilovaný ľudia robia rôzne hlúposti," poradila som mu a ja som si vybavila naše bláznenie s Niallom.

"A ako to môžeš vedieť? Ako mi dokážeš pomôct? Veď pochybujem, že máš s tým skúsenosti," povedal a ja som nevedela či mu to povedať.

"No..." začala som ale on to dokončil za mňa.

"Ashley má frajera!"

"Psst! Začuje ťa mama!"

"Dobre, dobre. A kto to je?"

"Niall Horan z One Direction," hovorím a on vybuchne to obrovského rehotu. Smeje sa tak, až sa váľa po zemi a mne to je trošku trápne. Ja mu prezradím meno sovjho frajera a on sa tu len tak rehoce ako keby sa nechumelilo.

"Prestaň! Je to pravda."

"Neverím! Však on je celebrita a ty, no ty si ty. Vieš ako to myslím," nevedela som ale nevadí.

"Dobre, tak to nechajme tak, proste ja viem ako to je a keď mi nechceš veriť never mi," povedala som a nezaujímalo ma čo si o tom myslí.

"Dobre, dobre, necháme to tak. Iba mi pomôž ako mám strach k nej prekonať," požiadal ma.

"Tak musíš sa nejako osmeliť! Takto to nemôže ďalej ísť. Viem, že máš strach ale iba sa z hlboka nadýchni a predstav si ako by si hovoril s nejakým kamošom. To pomôže. Uvoľni sa a buď sám sebou!" povedala som a bola som na seba hrdá, že som mu niečo také mohla poradiť. Bola to veľmi dobrá rada ale nebola z mojej hlavy. Poradila mi to toiž Lottie pred rande s Niallom.

"Ďakujem ti Ash, čo by som bez teba robil? Si super sestra," povedal mi, objal ma a mne bolo do plaču. Bola som rada za takého súrodenca, lebo čo počúvam od iných tí sa zo súrodencami hádajú, naťahujú a všelijaké iné veci.

"No ták! Ségra, neplač," povedal mi a ja som sa usmiala, lebo to ako on vie povedať to no ták to hádam rozosmeje každého.

"Neboj sa už plakať nebudem, ale je tu ešte jedna vec s ktorou by som potrebovala poradiť zase ja," načala som a pomaly som cítila hrču v hrdle a lámal sa mi hlas.

"Čo sa deje? Niečo s tým ako som videl teba a mamu plakať v kuchyni? Nevedel som prísť na to čo sa deje a nechcel som sa pýtať, ale o čo ide?" spýtal sa a ja sa pomaly nadychujem a vydychujem lebo mu to nechcem hovoriť s plačom.

"No ide o to, že o pol roka by som mohla podstúpiť operáciu aby som znova videla a..." ani nedohovorím a Toby ma prerušil.

"Ale Ashley! To je predsa skvelé! Nechápem prečo si plakala,"

"Lebo ja môžem uvidieť ale, keby sa to nepodarilo mohla by som, no mohla by som aj zomrieť," dopovedám s plačom, hlas sa mi láme a cítim sa slabá.

"Ashley, poď sem," povie a objíme ma. "Ja viem, že to je pre teba riskantné a bojíš sa ale, ide tu o to, že keď to neskúsiš môžeš byť vždy slepá. Malo by sa to podariť, zdravotníctvo je vyspelé. Podľa mňa sa to podarí. Mala by si to vyskúšať," radí mi.

"Ale nechápeš, že sa bojím? Ty to tak necítiš lebo to nie je tvoj život, nechápeš ma..." poviem, rozplačem sa a utekám do svojej izby. Zamkla som sa, oprela sa chrbtom o dvere, pomaly si sadla a plakala som. Toby mi klopal na dvere ale neotvorla som. Až mi zazvonil mobil, volal Niall. Vypla som ho a napísala som mu sms, že nemám čas. On mi odpísal: Dúfam, že je všetko v pohode. Keby sa niečo stalo ozvi sa. Cmuk, tvoj Niall. To ma donútilo ešte viacej plakať, lebo som našla niekoho koho milujem a on miluje mňa a ja o to môžem prísť. Keď som po čase doplakala, rozhodla som sa. Operáciu podstúpim! A zmením môj život. Budem žiť na plno a všetko si budem užívať a robiť hlúposti, lebo za ten čas chcem toho stihnúť veľa kebyže som umrela... Zavolala som na mamu a zakričala jej, že to podstúpim.

9. Tajný plán

3. prosince 2012 v 19:36 | Mrs. Crazy |  Dark World

9. Tajný plán


"Ahoj," pozdravila som sa jej.

"No ahojte! Kde ste toľko boli?" vyčítavo sa pýta.

"Prepáč pozabudli sme sa," povedala som sa a obaja sme sa zasmiali, lebo sme si spomenuli na naše "kúpanie".

"Musíme ti niečo povedať,"

"No o čo ide?" pýta sa.

"Na budúcu sobotu obe ideme k chalanom. Nie je to super?" vravím a až priam pískam od šťastia.

"Jéj, to fakt? Wow, bude to super!" hovrí od radosti.

"Dobre tak ja už pôjdem," povie Niall a priamo pred Lottie mi vlepí sldučkú pusu. Isto sa diví, čo sa to deje.

"Ahoj," pozdravíme s Lottie súčastne a len čo sa trochu vzdiali Lottie na mňa vyhŕkne.

"Čo to bolo? Ako vy dvaja? Ako, čo? Nechápem..." položí mi veľa nezmyselných a nedokončených otázok.

"No, chodíme spolu," poviem a zasmejem sa. Ako to čudne znie. Sama tomu nemôžem uveriť.

"Gratulujem! Moja naj kamoška chodí s Niallom Horanom!" povie a ja sa ešte raz začudujem ako nádherne to vyznelo. Milujem ho ale vždy mi chodí po rozume ten sľub a tá operácia.

"Ďakujem a už poďme!" nakážem a my vyrazíme po uliciach Londýna domov. Počas cesty jej hovorím čo sa všetko udialo a Lottie nverí svojim ušiam. Po každej vete len híka od radosti. Teším sa na sobotu. Bude to super. Ja a Niall, Lottie a chalani. Teraz sa však obávam ako prežijem celý pracovný týždeň. Zastaneme pred mojim domov a dlho sa objímame, lebo sa nevieme rozlúčiť.

"Tak ahoj. Zajtra ráno po mňa príď," poviem jej a mierim k môjmu domu. Pomaly vchádzam dnu až ma zastaví mama a zavolá do kuchyne.

"Zlatko, kde si toľko bola?" pýta sa.

"Len sme sa s Lottie dlho prechádzali," odpovedám a snažím sa jej klamať hoci ma to veľmi bolí, lebo ja ju mám strašne rada na to aby som jej klamala, ale Niall je Niall.

"Tak dobre. Už si na tú operáciu objednaná. Chceš ju isto podstúpť? Alebo to mám zrušiť?" opýta sa a behom tejto otázky sa celý môj perfektný deň rozpadá ako domček z kariet. Tá obávana operácia je už na dosah ruky, ale môj stracj je strašne veľký. Chcem to? Ale ide o to či chcem vidieť alebo chcem umrieť. Je to hrozné aké to môže byť riskantné a nádherné zároveň. Strasa ma a ja zrazu strácam slová a neviem čo odpovedať. Zase sa pýtam sama seba. Chcem to? Jasné, že to chcem. Chcem vidieť, ako keď človek potrebuje dýchať. Ale premohne ma strach? Dám mu šancu? Ale možno sa ani nemusím báť a umrieť môžem tak či tak.

"Ja, ja, ja neviem," vykokcem a zrazu padám na zem, opriem sa o linku a slzy mi tečú prúdom.

"Ash, no tak. Neplač, prosím, vyriešime to," povie. Ale jej sa to ľahko hovorí keď jej nejde o život.

"Ale ja neviem čo robiť! Mám to podstúpť? Ja to chcem podstúpiť ale nechcem umrieť! Nie, mami, ja neviem, neviem," opakujem do okola a pri tom plačem. Zrazu sa už o tom nechcem rozprávať tak sa rýchlo postavím a utekám hore.

"Ashley! Odpovedz mi! Kde bežíš?" kričí za mnou.

"Chcem byť sama. Večer ti poviem ako som sa rozhodla..." hovorím už na pol ceste do izby.

Pes a ja: 1. kapitola

2. prosince 2012 v 18:41 | Anairda15 |  Pes a ja

1. kapitola


,,Počkaj, neťahaj," kričala som na môjho neposedného psa, ktorý sa asi už po tisíci raz rozhodol znovu rozbehnúť za okoloidúcim. Nechápala som, prečo ho to ešte stále baví.

Vonku sme už hodinu a jeho jedinou zábavkou je naháňačka s bezmocnými ľuďmi, ktorí výskajú od strachu pred stokilovým psiskom, ktorý rýchlosťou 25 km/h beží im v ústreti. A ja za ním prekonávam bežecké rekordy , mám pocit že už dávno som prekonala Usaina Boltta.

Moje lýtka sú pevnejšie ako lýtka nejakého športovca. A to naozaj nežartujem. Veď prednastavte si každodenné prechádzky s takýmto hebedom, ktorého koníčkom je utekanie za každým lístkom na zemi, ktorý urobí milimetrový pohyb. Takže nielenže mám vypracované lýtka, ale aj svaly na rukách, ktoré každú minútu pevne držia povraz aby sa Danny neutrhol.

Iný človek by to už od začiatku vzdal. Hodil by remienok na zem a utekal od tohto psa čo najďalej, ale to by musel utekať veľmi rýchlo, lebo toto hebedo je oveľa rýchlejšie. Ono beží rýchlosťou 30 km/h a vy? Možno takých 15 km/h. Takže kto by vyhral?

Ale máte ešte jednu nevýhodu - ste po polhodinovej prechádzke s ním, takže vaša rýchlosť sa týmto rapídne zmenší, a vy skončite na zemi so psím jazykom v uchu, lebo on si myslí, že z ním hráte naháňačku.

Verte už som to aj ja skúšala. A už aj viete ako to skončilo.

,,ÁAAAAAA, STOJ! Nevidíš, že nestíham? STOJ, už na teba nebudem vrieskať. Zastaň, inak ťa vyšmarím na ulicu."

V tom momentu zastal. S úžasom som pozerala na tento jav predo mnou. Čo sa s ním stalo, žeby som našla zaklínajúcu formulku.

Usmiala som sa, a podišla som k nemu, aby som ho pohladila. Doslovne som videla jeho blažený pohľad, akoby bol na seba hrdý. Znovu ma to prinútilo usmiať sa. Možno som ho fakt zakliala.

Naklonila som sa k nemu a do jeho ucha zašepkala: ,,Dobrý psík, takto sa mi to páč. Vidíš ak budeš počúvať, budeme spolu vychádzať."

Pozrela na mňa tým blaženým pohľadom, na chvíľu som si myslela, že mi rozumie, ale on sa otočil ku mne iba aby ma oblízal tým svojím uslintaným jazykom. ,,Fuj!" Pozrela som sa naňho karhavým pohľadom, ale aj tak som ho pohladila za uchom. ,,No a teraz ideme domov."

Keď som sa postavila, uvidela som ľudí ako sa na mňa s údivom pozerajú. Isto si mysleli, že som šialená, keď sa takto rozprávam so psom. No mne to bolo fuk, teraz som bola hrdá na svojho psa a na jeho pokrok. Konečne ma počúval . Zase ten pohrávajúci sa úsmev na tvári.

Prečo som taká šťastná? Veď pes by mal počúvať svojho pána vždy, ale u mňa to bol sviatok. Asi som ho až veľmi pochválila môjho psa, lebo vtom sa znovu rozbehol za paňou a nákupnými taškami. Už som vedela, že bude zle.

Danny sa rozbehol ku pani takou rýchlosťou, že som nevedela zistiť, či pani vyhodila tašky od strachu sama, alebo jej k tomu pomohol Danny.

Ihneď som pribehla pomôcť s nakladaním tovaru do tašky a pritom som karhala Dannyho, no on ma nevnímal, nos mal zaborený v slanine a vychutnával si jej vôňu.

,,To je fuj," karhala som ho ako malé dieťa. No on sa na mňa pozrel posmešným pohľadom a ďalej oňuchával delikatesy. Vedela som, že hovoriť Dannymu na slaninu fuj, nepomôže. Veď ani mňa by neodtrhli od slaniny slovom fuj.

,,Prepáčte, neviem ako by som vám mohla vynahradiť túto škodu. Mám vám zaplatiť alebo isť po nový nákup," povedala som jedným dychom a dodala: "Nikdy sa mi to ešte nestalo, aby môj pes niekomu vytrhol nákup z ruky."

Tak fajn, už sa to stalo, ale táto pani by o tom nemusela vedieť. Aspoň urobím na ňu dojem a z Dannyho poslušného psíka, ktorým asi nikdy nebude.

Myslela som si, že táto veta na pani zaberie. No ona len neveriacky krútila hlavou a karhala ma, ako každý druhý občan nášho mesta.

,,Mala by si byť prísnejšia na svojho psa, naučiť ho nejakým pravidlám. Nemôže takto vyskakovať na okoloidúcich, to sa nepatrí..."

Bla, bla, bla... Toto som už niekde počula - a nie raz. Veď stáva sa mi to už tak často, že už sa pri tom necítim ani trápne. Ráno z tým začne otec a večer končí mama.

,,Prepáčte, snažím sa o to každý deň naučiť ho nejakým pravidlám, ale je to dosť ťažké, nebojte sa už sa to nikdy nestane."

Áno, nikdy, nikdy viac sa to už nestane. Smiala som sa nad touto vetou, ktorú som musela povedať pre pokoj tejto pani. Po zbalení tovaru bola veľmi ústretová. Dohodli sme sa iba na kúpe novej slaniny, ktorá po olizovaní Dannym nebola možná na využitie. V podstate už vôbec nebola.
Bola som rada, že sa môžem konečne spokojne vybrať domov do pohodlia. Ale vtom...