6. Zlá správa

26. listopadu 2012 v 15:44 | Mrs. Crazy |  Dark World

6.Zlá správa


Blížil sa deň D. Ten deň, ktorého som sa najviac bála. Ale musím byť v pohode a hlavne ostať sama sebou a to mi to pomôže prežiť. Sčasti sa aj teším, lebo ako tínedžerka som ešte nič neprežila a toto je ta šanca zažiť niečo šialené. Oblečenie mám už vybraté ešte sa osprchujem najem a môžem vyraziť. Mám taký strach, že asi zavolám Lottie nech príde skôr a zájdeme so Starbucks lebo inak to neprežijem. Pomaly kráčam do sprchy a moje šialené myšlienky ešte neopustili moju hlavu. Možno na to trochu zabudnem v sprche. Ale nestalo sa. Obliekam si pripravené veci. Myslela som si, že to bude nejaká klasika ako sú kraťasy a tielko ale boli to šaty! Neviem s akým vzorom ale iste sú nádherné. Krátke letné šaty na ramienka. Moja mama je poklad. Pomaly schádzam dolu schodmi a počujem môjho bračeka, ktorý tiež vychádza z izby a rýchlo dolu uteká.

"Aj tebe dobré ráno!" ironicky na ňho kričím.

"Dobré sestrička," kričí naspäť. Som v šoku. On mi povedal sestrička! Niečo sa muselo stať a ja to zistím ale až neskôr.

"Dobré ráno mama, a ďakujem za tie šaty iste sú nádherné! Popíšeš mi ich?" pýtam sa jej.

"Ale jasné. Sú to bežné letné šaty s kvetinovou potlačou," odpovedá a v jej hlase počujem, že mi ešte niečo nechce prezradiť.

"No tak to povedz!" vyhŕknem.

"A čo ti mám povedať?" pýta sa ako by nič.

"Ja počujem, že mi ešte niečo máš povedať, tak to povedz," hovorím s kľudom hoci ona kľudná nie je.

"Ide o to, že mi volal lekár o tú operáciu," začne a ja sa zrazu cítim čudne. Všetká radosť na dnešné stretnutie a všetké obavy vyprchajú a ja sa cítim ako keby ma niekto oblial kýbľom studenej vody.

"Mohla by sa uskutočniť do pol roka ale," na chvíľu stratí reč.

"Povedz to..." šepkám a slová mi miznú z jazyka.

"Môžeš zase vidieť ale je to strašne riskantné a mohla by si, no, mohla by si prísť o život...." dopovedá s plačom a keď to počujem aj mne je do plaču. Podídem k nej a silno ju objímem a plačeme spolu.

"Neboj mama, ja som silná! Mňa niečo také neskolí. Ja to prežijem, j prežijem všetko," stojím si za svojím optimistickým názorom.

"Ale čo ak..." ani nedopovie a skáčem jej do reči.

"Také nehovor! O tom sa ani nebavme," poviem jej zotriem si slzy a snažím sa pôsobiť silno a vyrovnane. Aj to na mamu zapôsobí. Ale v okamihu keď dobehnem do izby celá moja duša je na márne kúsky. Spúšťam hrozný plač. Čo mám robiť! Nemôže to byť pravda. Ja chcem vidieť. Chcem vidieť všetkých ľudí okolo. Chcem vidieť Nialla, Lottie, mamu, Tobyho a všetkých ostatných. Chcem vidieť Anglicko a kopu iných krajín. Utieram si slzy a volám Lottie, lebo to niekomu musím povedať. Keď to zdvihla všetko som jej vysypala. Aj Lottie spustila plač a plakali sme spolu.

"Pôjdeš na to rande?" pýta sa.

"Pôjdem, chcem na to všetko zabudnúť a nemyslieť na to, príď skôr, skočíme na kávu a správaj sa ako zvyčajne, chcem na to zabudnúť," hovorím jej a snažím sa prísť na iné myšlienky.

Nastala jedna hodina a Lottie zvoní pri dverách a my vyrážame so Starbucks a rozprávame sa o somarinách. Lottie mi popisuje ľudí naokolo a ja sa na jej smiešných opisoch smejem. Keď sme otvorili dvere do Starbucks omámila ma vôňa tej úžasnej kávy a môj mozog vyhodil všetky problémy. Objednala som si ako vždy.

"Ahoj Emily, ako vždy," poprosila som moju obľúbenú predavačku a super kamošku Emily.

"Takže jedno škoricové latté a čokoládový muffin a pre teba Lottie?" pýta sa.

"Ja chcem, frappucino a vanilkový muffin," povie a ideme si sadnúť do nášho obľúbeného boxu.

"Tak čo, pripravená?" pýta sa na dosť zbytočnú otázku keď dobre vieme, že mám obrovský strach.

"Nie, bojím sa a veľmi!" odpoviem roztraseným hlasom.

"Zvládneš to, len buď sama sebou ako to ty dokážeš a bude to fajn," radí mi.

"Pokúsim sa," hovorím a prebiehame na inú tému.

"Kde idete s Lukasom?" pýtam sa.

"Asi do kina," odpovedá ale nemá nadšenie v hlase aké ma vždy keď hovoríme o Lukasovi.

"Prečo?" dávam jej dosť nezmyselnú otázku.

"Čo prečo?" zmetene sa pýta.

"Prečo nemáš v hlase nadšenie?" pýtam sa.

"Neviem," odpovedá a už sa nevraciame k tejto téme.

"Asi by sme už mali ísť," hovorí a mne sa rozklepú kolená.

"Ashley! No ták, pokoj!" radí mi ale ja mám aj tak strach. Pomalým krokom ideme k parku a Lottie ma zabáva zaujímavosťami o Niallovi a ja sa strašne smejem. Vraj má rád jedlo. Tak to sme si podobný. A je vtipný. Super, nebude nuda. A okolo dievčat je hanblivý. Aspoň niečo máme rovnaké. Sadáme si na lavičku a Lottie sa po ňom rozhliada.

"Čo ak nepríde," hovorím moju najhoršiu obavu.

"On príde! Určite príde, len ostaň kľudná," radí mi a ja zrazu cítim tých motýlikov.

"Už ide!" vykríkne Lottie.

"Nie! Ja sa bojím," hovorím a snažím sa nevyzerať vyplašene.

"Prestaň ide sem a usmieva sa!" hovorí natešená Lottie.

"Ahojte!" ozve sa Niallov hlas a ja mám pocit ako by mi tie motýliky išli vytrhnúť celé brucho.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 knihofil18 knihofil18 | Web | 26. listopadu 2012 v 19:10 | Reagovat

Znovu je to lepšie a lepšie. Ako som už mnohokrát spomenula, páči sa mi, že Ashley má aj nejaké pocity. Že sa im venuješ. Páči sa mi, že sa venuješ aj jej myšlienkam. Lott je stále skvelá. Stále je mi ľúto, že popri Lukasovi rieši iného chlapa... Štylistika je skvelá, možno by som používala raz za čas zložitejšie súvetia, alebo naopak, jednoduchšie vety, nech je to rozmanitejšie. Štýl písania príjemný, stále sa mi to príjemne a hlavne rýchlo a plynulo číta.
Po technickej stránke... keďže som nenapraviteľný gramatikofil, oceňujem, že tu nie sú hrubky s y/i. Treva si však dávať pozor na dĺžne a preklepy. A na čiarky, tie malé mršky. To sa však dá vyriešiť, že si zoženieš beta-readera, to som spomínala tiež v predošlých komentárov.
Zatiaľ sa mi to páči, som v teame GO, GO, GO! Určite neprestávaj písať.
Teším sa na pokračovanie.

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 27. listopadu 2012 v 16:45 | Reagovat

Je to moc hezké :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama