2. Osudová prechádzka

18. listopadu 2012 v 17:25 | Mrs. Crazy |  Dark World

2. Osudová prechádzka


"Mamí! Idem s Aronom na prechádzku do parku," kričala som cez celý dom na mamu.

"Dobre ale dávaj si pozor! A z nikým cudzím sa nerozprávaj! Keby niečo volaj," kričala na mňa naspäť z kuchyne. Ani som nepozdravila a išla som. Oblečená som nejak extra nebola. Vlastne som ani nevidela čo mám na sebe. Ale vybrala to mama boli to rifľové kraťasy a biele tielko. Mama si totiž na módu potrpí. Ale ja nie vôbec.

Išla som Aronom cez ulice a on ma pozorne viedol. Je už vycvičený. Sadli sme si na našu obľúbenú lavičku a iba tak sedím pozerám sa na všetky strany a márne dúfam, že raz sa budem môcť rozhliadnuť a uvidím nádherné modré nebo, žlté slnko, zelenú trávu a smejúcich sa ľudí naokolo. Ale to sa nestane, aspoň nie dnes. Z diaľky počujem všetky možné hlasy. Vedľa na ihrisku asi niekto hrá futbal lebo počuť rôzne výkriky ako nahraj! strieľaj! a podobne. Zrazu to všetko stíchne a počujem iba pozor! Zrazu ma niečo udrelo do hlavy. Bolelo to. A zrazu počuť hlasy.

"Ahoj. Prepáč vyletela nám lopta prepáč. A prečo si sa neuhla pozerala si sa našim smerom," hovoril ten neznámy chlapčenský hlas.

"Sorry, nevidela som," odpovedám trochu nahnevane.

"Tak nevadí no. A ináč volám sa Niall, a ty?" opýtal sa.

"Ja som Ashley," odpovedám.

"Máš pekného psa," hovorí.

"Áno, milujem ho. Volá sa Aron," hovorím.

"Ahoj Aron. A keď sa môžem opýtať prečo máš slnečné okuliare keď sedíš v chládku a slnko nejako prudko nesvieti," opýtal sa na chytľavú tému. Zrazu som nevedela čo mám povedať.

"No vieš, ehmm, je to na dlhé rozprávanie," snažím sa zahovoriť túto tému, lebo je pre mňa hlúpe o tom sa baviť.

"Ale ja mám dosť času. Počkaj, chalaní hrajte ďalej potom prídem," zakričal na kohosi.

"Ooo, Niall si našiel babu! Uuu...!!!" začal krik a ja som sa zachichotala.

"Prestaňte! Dajte mi pokoj," zakričal na nich isto zahanbený.

"Prepáč, chalani sú strašne otravní, a môžem sa ťa ešte na niečo opýtať?" hovorí.

"Iste..." odpovedám

"Prečo nie si nadšená, že nás vidíš, nechceš podpis a nie si tak trochu šialená?" a týmto ma zaskočil.

"A mala by som byť?" pýtam sa.

"No lebo my sme tu v Londýne populárna hudobná skupina. Iste si o nej už počula. Sme tu skoro na všetkých bilboardoch. Sme One Direction," s kľudom si povedal. A mne padla sánka. Sú to tí One Direction, o ktorých mi Lottie zvykne rozprávať celé hodiny. Tí One Direction, ktorých mám plnú MP3. Wow! A už to má zmysel. Ten chlapec je ten modrooký blondiak Niall z Írska! Na chvíľu som stratila reč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 knihofil18 knihofil18 | 18. listopadu 2012 v 19:20 | Reagovat

Páči sa mi tá kapitola, aj keď je tam pár začiatočníckych chýb. :)
Milujem opisy, takže by som bola rada, keby ich tam bolo viac, ale zas chápem, že slepý hrdinka nemôže opisovať okolie. Takže to až tak nevadí.
A potom... prečo ho Ashley nespoznala, keď pozná ich hlasy a predstavil sa jej menom?
Nie je to kritizovanie, len ti chcem pomôcť doladiť tvoj príbeh, máš veľký potenciál.
Ale zas musím povedať, že sa mi páčia Ashleyne myšlienky, keď dúfa, že raz bude môcť vidieť... Taktiež sa mi páčia tie rozhovory.
Táto poviedka hoci vyzerá ako oddychovka, je v nej cítiť smútok, takže veľké plus.
Kapitola už bola dlhšia, takže znova o niečo lepšie.
A tiež sa mi to dobre čítalo. Tvoj štýl písma je rýchlý ako svetlo - ani neviem, kedy som už na konci. Číta sa to naozaj príjemne.
Možno z poviedky nie som na kolenách a otvorenými ústami a úplne nadšená, ale pripisujem to tomu, že nie som fanúšik One Direction.
Ako som už povedala, skús napísať niečo vlastné z "originálnej tvorby", lebo na to máš. :)
Každopádne si prečítam ďalšiu kapitolu.

2 anairda15 anairda15 | 26. listopadu 2012 v 14:58 | Reagovat

Bolo to veľmi vtipné, milé a naozaj sa mi to páčilo. Zasmiala som sa na nevšímavosti Nialla. :-) Bolo to super.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama