Listopad 2012

8. Ako malé deti

30. listopadu 2012 v 15:49 | Mrs. Crazy |  Dark World

8. Ako malé deti


"Vy bývate blízko pláže?" zistila som to podľa vôňe.

"Áno, uhádla si," zasmial sa. Má prekrásny smiech.

"Poďme sa prejsť!" to bol môj nápad.

"Dobre," povedal chytil ma za ruku a išli sme.

"Škoda, že to nevidím..." povedala som a pozrela som sa do zeme.

"A môžeš niekedy vidieť?" opýtal sa ma na dosť chytľavú otázku. Sádam si do piesku a on vedľa mňa. Neviem čo mu povedať. Celú pravdu počuť nemôže.

"Neviem, možno áno, možno nie. Ale neriešim to," povedala som rozhodne a sebavedome. Postavila som sa.

"Čo robíš?" pýta sa.

"Nepýtaj sa. Chcem si to tu užiť poď so mnou," hovorím mu, on sa postaví a chytí ma za ruku.

"Tak, toto čo teraz urobím bude šialené!" zakričím a spolu s ním sa rozbehnem k moru. Začneme skákať do vody, špliechať sa a rôzne blbosti. Keď už som chcela vyliezť tak ma chytil okolo pásu zobral na plecia a položil na breh. Sadol si blízko mňa a tá atmosféra bola úžasná. Keby som vedela zastaviť čas... Keď sme tam tak nemo sedeli, chytil ma za ruku a pomaly sa približoval. Vedela som čo sa stále a váhala som sa či sa neodtiahnuť. Ale v tom som si povedala, že chcem prežiť niečo bláznivé, šialené lebo mladosť je len jedna. Tak som sa priblížila a naše pery sa dotkli. Bozkávali sme sa aspoň 5 minút potom sme sa od seba odtrhli a ja som si ľahla na zem.

"Je tu nádherne! Nechcem odísť,"

"Mne sa tu tiež páči, musíš sem chodiť častejšie,"

"Možno začnem..." poviem a čakám na jeho odpoveď.

"Ashley je mi s tebou veľmi a dobre a chcel by som sa ťa opýtať, či by si bola moje dievča," povie a ja v mojom bruchu cítim ohňostroje.

"Áno!" poviem, zasmejem sa a objímem ho. Keď od seba odstúpime, zase ma pobozká. Nechcem ísť domov. Tak rada by som zostala s Niallom. Ale v tom si na niečo spomeniem. Čo to robím! Som hlúpa. Práve som začala chodiť s celebritou. Nemôžem sa na neho naviazať lebo on odíde na nejaké turné a mňa čaká ťažká operácia. Kam sa to hrniem? Budem s ním chodiť ale bude to len pri bozkoch.

"Mali by sme už ísť," postavím sa, chytím ho za ruku a pomaly sa blížim k ich domu.

"Dnes to bolo pekné. Musíme to zopakovať," navrhol Niall keď sme dorazili.

"To musíme. Ale teraz mám celý týždeň školu... Ale na budúcu sobotu by som mohla prísť a zobrať aj kamošku lebo veľmi sa chce stretnúť so Zaynom."

"Tak platí," povie usmeje sa a dá mi sladkú pusu.

"Ale na niečo sme zabudli."

"Na čo?" pýta sa.

"Veď sme celý mokrý! Musíme sa usušiť," poviem a zasmejem sa.

"Choď sa osprchovať ja ti nájdem nejaké moje oblečenie."

"Dobre idem," poviem a pomaly vchádzam do jeho kúpeľne. Pomaly mi všetko ukáže aby sa mi niečo nestalo. Sprchujem sa a hlavou mi prebehnú všetky spomienky z dneška. Smejem sa tam ako taký blázon. Konečne som niečo v tom mojom hlúpom živote zažila! Keď sa dosprchujem uvedomím si, že mi oblečenie ešte nedal tak sa zabalím do uteráka a pomaly vychádzam. Pri vychádzaní narazím do Nialla. Rukami sa ho chytím a cítim, že ma na sebe iba nohavice. Má perfektné brucho!

"Pre... Prepáč," vykokcem sa.

"To, to ne... nevadí, veci budeš mať na posteli," povie a tiež sa zakokce.

"Ehmm...." zamumlem a mierim k posteli. Obliekam si jeho tepláky a jeho tričko, ktoré je mi strašné veľké. Keď ma v tom uvidí zomrie smiechom. Isto vyzerám ako myš v oblečení pre slona.

"Wow, si v tom zlatá," povie Niall a zasmeje sa.

"No iste! Je mi to trošku veľké ale pohodlné," poviem a zvalím sa na jeho posteľ.

"Poďme dole, dal by som si niečo jesť,"

"Okej, aj ja som hladná," odpoviem. Pomaly schádzame dole.

"Vám sa čo stalo?" pýta sa Liam.

"No boli sme na pláži a trochu sme sa namočili," povie Niall a zasmeje sa.

"No dobre," povie a ide preč. Keď vstúpime do kuchyne cítiť tam lákavú vôňu.

"Poďte vyskúšať môj koláč!" zvolá Harry.

"Aby sme sa neotrávili," poviem a smejem sa.

"Nebojte sa je jedlý," poznamená. A naozaj bol perfektný. Keď sme dojedli vrátili sme sa do izby, prezliecť sa. Keď som sa išla obliekať Niall odišiel do kúpeľne. Milé od neho. Dnešok bol najlepší deň v mojom živote.

"Môžem?" pýta sa.

"Áno," kričím. Vojde, sadne si ku mne na posteľ a krásne ma pobozká. Pomaly sa zbieram na odchod, lebo za chvíľu mám byť parku z Lottie. Niall ma berie za ruku a vyrážame mestom. Cestou sa smejeme, spomíname na dnešok a dohadujeme sa o týždeň. Bude to sranda. V parku je už Lottie a ja s Niallom jej chceme povedať náš sobotňajší plán.

7. Rande

28. listopadu 2012 v 15:46 | Mrs. Crazy |  Dark World

7.Rande


"Ahoj..." zamumlem.

"Ahoj, ja som Lottie, Ashleyna kamarátka," predstaví sa Lottie.

"Ja som Niall, ale isto ma už poznáš, tak Ashley môžeme ísť?" pýta sa a ja chytím Lottie ešte pevnejšie za ruku a bojím sa odísť, ale v tom si spomeniem čo mi Lottie vravela. Buď sama sebou.

"Áno môžeme. Ahoj Lottie o šiestej buď tu," kážem jej a obíjam ju.

"Drž mi palce," šepnem jej do ucha a idem za Niallom.

"Tak kam to ideme?" pýtam sa a pomaly sa snažím ísť za Niallom ale neviem kde môže ísť.

"Ku mne domov, počkaj chyť sa ma za ruku lebo chodíš ako námesačná," povedal a zasmial sa. Cestou sme sa rozprávali o normálnych veciach. Upozorňoval ma aby som si dala pozor na chalanov lebo sú trochu šialení. To viem lebo mi o nich niečo Lottie povedala. Dúfam, že to prežijem. Pre mňa bude najťažšie udržať si ten odstup, lebo je mi s ním tak dobre.

"Tak a sme tu," povedal a počujem ako otvára dvere. Z domu už počuť čudné zvuky, krik a mnoho iných podivných zvukov.

"Pozrite, Niall tu má jeho mrkvičku!" zakričal niekto a mne došlo, že to bol Louis.

"Lou! Hovoril som ti, že keď tu bude nehovor jej mrkvička!"

"Ále! Však je to tvoja mrkvička!" stojí si za svojim Louis.

"Čo tu tak vonia?" pýtam sa.

"Harry chce upiecť koláč ale zatiaľ mu to nejde iba sa ohadzujeme múkou," vysvetľuje Louis.

"Tak to vidno prečo si celý biely," povedal Niall.

"Poď so mnou predstavím ťa," povedal Niall a ťahal ma kdesi.

"Chalani toto je Ashley," predstavil ma a potom sa mi každý z nich predstavil. Paráda ja poznám One Direction.

"Asi pôjdeme hore," povedal Niall a ťahal ma hore po schodoch.

"Pozor aby si nespadla," upozorňoval ma ako nejaké decko.

"Neboj sa! Len ma už toľko neupozorňuj!" na rovinu som mu to povedala.

"Tak sme tu," povedal a priviedol ma k posteli. Posadila som sa a ľahla si na posteľ. Je tu tak skvele. Nechce sa mi odísť.

"Čo je?" pýta sa Niall trochu vystrašene.

"Nič, iba že, je tu tak skvele. Wow. Hoci nevidím tvoju izbu, isto je nádherná, cítim to," hovorím mu a cítim ako sa usmieva a sadá si ku mne.

"Ďakujem..." povedal a začali sme sa rozprávať o bežných veciach. On mi spomínal chalanov a čo vyvádzajú. Potom sa mi aj posťažoval na život hviezdy, že nemá súkromie, všade sa sťahuje, presúva a ani nemôže byť doma a to mu chýba. Ja mu rozumiem musí to byť ťažké. Ako sme sa tak rozprávali dostala som nápad.

6. Zlá správa

26. listopadu 2012 v 15:44 | Mrs. Crazy |  Dark World

6.Zlá správa


Blížil sa deň D. Ten deň, ktorého som sa najviac bála. Ale musím byť v pohode a hlavne ostať sama sebou a to mi to pomôže prežiť. Sčasti sa aj teším, lebo ako tínedžerka som ešte nič neprežila a toto je ta šanca zažiť niečo šialené. Oblečenie mám už vybraté ešte sa osprchujem najem a môžem vyraziť. Mám taký strach, že asi zavolám Lottie nech príde skôr a zájdeme so Starbucks lebo inak to neprežijem. Pomaly kráčam do sprchy a moje šialené myšlienky ešte neopustili moju hlavu. Možno na to trochu zabudnem v sprche. Ale nestalo sa. Obliekam si pripravené veci. Myslela som si, že to bude nejaká klasika ako sú kraťasy a tielko ale boli to šaty! Neviem s akým vzorom ale iste sú nádherné. Krátke letné šaty na ramienka. Moja mama je poklad. Pomaly schádzam dolu schodmi a počujem môjho bračeka, ktorý tiež vychádza z izby a rýchlo dolu uteká.

"Aj tebe dobré ráno!" ironicky na ňho kričím.

"Dobré sestrička," kričí naspäť. Som v šoku. On mi povedal sestrička! Niečo sa muselo stať a ja to zistím ale až neskôr.

"Dobré ráno mama, a ďakujem za tie šaty iste sú nádherné! Popíšeš mi ich?" pýtam sa jej.

"Ale jasné. Sú to bežné letné šaty s kvetinovou potlačou," odpovedá a v jej hlase počujem, že mi ešte niečo nechce prezradiť.

"No tak to povedz!" vyhŕknem.

"A čo ti mám povedať?" pýta sa ako by nič.

"Ja počujem, že mi ešte niečo máš povedať, tak to povedz," hovorím s kľudom hoci ona kľudná nie je.

"Ide o to, že mi volal lekár o tú operáciu," začne a ja sa zrazu cítim čudne. Všetká radosť na dnešné stretnutie a všetké obavy vyprchajú a ja sa cítim ako keby ma niekto oblial kýbľom studenej vody.

"Mohla by sa uskutočniť do pol roka ale," na chvíľu stratí reč.

"Povedz to..." šepkám a slová mi miznú z jazyka.

"Môžeš zase vidieť ale je to strašne riskantné a mohla by si, no, mohla by si prísť o život...." dopovedá s plačom a keď to počujem aj mne je do plaču. Podídem k nej a silno ju objímem a plačeme spolu.

"Neboj mama, ja som silná! Mňa niečo také neskolí. Ja to prežijem, j prežijem všetko," stojím si za svojím optimistickým názorom.

"Ale čo ak..." ani nedopovie a skáčem jej do reči.

"Také nehovor! O tom sa ani nebavme," poviem jej zotriem si slzy a snažím sa pôsobiť silno a vyrovnane. Aj to na mamu zapôsobí. Ale v okamihu keď dobehnem do izby celá moja duša je na márne kúsky. Spúšťam hrozný plač. Čo mám robiť! Nemôže to byť pravda. Ja chcem vidieť. Chcem vidieť všetkých ľudí okolo. Chcem vidieť Nialla, Lottie, mamu, Tobyho a všetkých ostatných. Chcem vidieť Anglicko a kopu iných krajín. Utieram si slzy a volám Lottie, lebo to niekomu musím povedať. Keď to zdvihla všetko som jej vysypala. Aj Lottie spustila plač a plakali sme spolu.

"Pôjdeš na to rande?" pýta sa.

"Pôjdem, chcem na to všetko zabudnúť a nemyslieť na to, príď skôr, skočíme na kávu a správaj sa ako zvyčajne, chcem na to zabudnúť," hovorím jej a snažím sa prísť na iné myšlienky.

Nastala jedna hodina a Lottie zvoní pri dverách a my vyrážame so Starbucks a rozprávame sa o somarinách. Lottie mi popisuje ľudí naokolo a ja sa na jej smiešných opisoch smejem. Keď sme otvorili dvere do Starbucks omámila ma vôňa tej úžasnej kávy a môj mozog vyhodil všetky problémy. Objednala som si ako vždy.

"Ahoj Emily, ako vždy," poprosila som moju obľúbenú predavačku a super kamošku Emily.

"Takže jedno škoricové latté a čokoládový muffin a pre teba Lottie?" pýta sa.

"Ja chcem, frappucino a vanilkový muffin," povie a ideme si sadnúť do nášho obľúbeného boxu.

"Tak čo, pripravená?" pýta sa na dosť zbytočnú otázku keď dobre vieme, že mám obrovský strach.

"Nie, bojím sa a veľmi!" odpoviem roztraseným hlasom.

"Zvládneš to, len buď sama sebou ako to ty dokážeš a bude to fajn," radí mi.

"Pokúsim sa," hovorím a prebiehame na inú tému.

"Kde idete s Lukasom?" pýtam sa.

"Asi do kina," odpovedá ale nemá nadšenie v hlase aké ma vždy keď hovoríme o Lukasovi.

"Prečo?" dávam jej dosť nezmyselnú otázku.

"Čo prečo?" zmetene sa pýta.

"Prečo nemáš v hlase nadšenie?" pýtam sa.

"Neviem," odpovedá a už sa nevraciame k tejto téme.

"Asi by sme už mali ísť," hovorí a mne sa rozklepú kolená.

"Ashley! No ták, pokoj!" radí mi ale ja mám aj tak strach. Pomalým krokom ideme k parku a Lottie ma zabáva zaujímavosťami o Niallovi a ja sa strašne smejem. Vraj má rád jedlo. Tak to sme si podobný. A je vtipný. Super, nebude nuda. A okolo dievčat je hanblivý. Aspoň niečo máme rovnaké. Sadáme si na lavičku a Lottie sa po ňom rozhliada.

"Čo ak nepríde," hovorím moju najhoršiu obavu.

"On príde! Určite príde, len ostaň kľudná," radí mi a ja zrazu cítim tých motýlikov.

"Už ide!" vykríkne Lottie.

"Nie! Ja sa bojím," hovorím a snažím sa nevyzerať vyplašene.

"Prestaň ide sem a usmieva sa!" hovorí natešená Lottie.

"Ahojte!" ozve sa Niallov hlas a ja mám pocit ako by mi tie motýliky išli vytrhnúť celé brucho.


Strašidlo v zrkadle

26. listopadu 2012 v 14:43 | Anairda15 |  Básničky

Strašidlo v zrkadle


Raňajší pohľad do zrkadla,
čaká ma to, keď vstanem od umývadla.

Vlasy dupkom ako vždy,
už ma z toho porazí.
Tvár červená od spánku,
mám to všetko na háku.

Oči ako pomyje,
špirála to zakryje.
Nemôžem ich ešte stále otvoriť,
moja tvár sa už viac nedá spotvoriť.

5. Rozhovor

24. listopadu 2012 v 15:41 | Mrs. Crazy |  Dark World

5. Rozhovor


"Ashley? Ahoj tu je Niall..." hovorí a ja som celá bez seba, že ho počujem. Je to taký divný pocit, možno ste to už zažili, máte pocit ako keby vám po bruchu lietalo tisíc motýľov. Ja som o tom iba počula ale mal by to byť príznak lásky. Ale neviem na isto či s toho niečo vyjde.

"Ahoj!" pozdravím a vôbec neviem čo mám hovoriť, strácam reč.

"Mohli by sme sa zajtra stretnúť?" konečne sa pýta a ja žiarim šťastím.

"Dobre, ale kedy a kde?" ale nie, zmohnem sa iba na toto? Kde zmizli všetky tie slová?

"Myslel som, že by sme išli ku mne domov, predstavím ťa chalanom a tak..." nedokončil a už tam počujem čudné výkriky.

"Niall ťa milujééé!" jačí niekto do telefónu a podľa hlasu typujem Luisa.

"Louis! Prestaň a choď preč! Inak ti vezmem všetky mrkvy čo máš u seba schované!" vyhráža sa mu a mne to príde milé a zábavne. Trochu sa zachichocem ale nie veľmi aby si nemyslel, že sa mu smejem, hoci to smiešne bolo.

"Prepáč, takže prídeš?" pýta sa ale zabudol na jeden veľký problém.

"Ale ja neviem kde bývaš. Môžeme sa o druhej stretnúť v parku tam kde včera," navrhujem rozumné riešenie.

"Dobre a vezmeš aj Arona?" pýta sa a ja neviem čo odpovedať. Asi by som ho mala vziať, lebo sa mama bude báť, že s
a mi niečo stane. Ale, môžem povedať, že sa idem prejsť z Lottie a ona na mňa dá pozor. Geniálne!

"Asi ho nevezmem aby vám tám niečo nezašpinil," hovorím a dúfam, že ho poteším.

"A ako prídeš do parku?" pýta sa na dosť dôležitý detail.

"Prídem s kamarátkou tak ma mama pustí, neboj sa všetko mám premyslené," hovorím a celý čas sa debilne usmievam.

"Super, tak zajtra. Teším sa na teba, ahoj," lúči sa a cítim ako sa usmieva.

"Aj ja sa teším. Ahoj," hovorím a keď je hovor ukončený zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem.

"A je to Lottie! Prežila som to! Som taká rada. Zajtra mám rande s Niallom Horanom. Neuveriteľné a dokonca spoznám chalanov," hovorím a potom sa čudujem čo som to vypustila z úst. Ja obyčajne dievča z Londýna k tomu ešte slepé má také šťastie.

"Ash, prajem ti to. Máš také šťastie. Ale aspoň ma zoznámiš s Niallom, jasné?" pýta sa na otázku s dosť jasnou odpoveďou.

"Určite keď ma privedieš," hovorím a usmejem sa.

"A nemám prísť skôr? No vieš oblečenie, make-up a tak..." hovorí, ja mam na to svoj názor.

"Lottie! Veď vieš, že oblečenie mi dá ráno moja osobná návrhárka mama, a ja make-up nepotrebujem. Mám si na tvár dávať nejaký hnusný krém len aby som sa páčila chlapcovi? To určite! Keď sa mu páčim tak jedine taká aká som, ja sa nebudem hrať na nejaké dievčatko, ktoré je vždy zmaľované ako bábika. Keď sa mu nebudem páčiť bez make-up tak je to len a len jeho problém." Dopoviem a stojím si za svojím slovom hoci pre Lottie je make-up najdôležitejšia vec na svete.

"Tak ako chceš, len som sa pýtala. Tak ja už idem prídem pred druhou ok? A potom asi pôjdem niekde s Lukasom," hovorí.

"Jasné ale pamätaj, nikomu ani muk o tom, že poznám Nialla, jasné?" hovorím jej zabudnutý ale dosť dôležitý detail.

"Ale prečo? Bola by si zaujímavá a populárna," povie Lottie a mne je až do smiechu z toho čo povedala.

"Lottie, ale ja nestojím o stovky falošných priateľov, pre ktorých iba budem dievča, ktoré sa pozná z celebritou. Takže nikomu nič nehovor ani Lukasovi, prosím!" prosíkam ju a dúfam, že to dodrží.

"Neboj sa nesklamem ťa. Ahoj, zajtra" lúči sa a priateľsky ma vyobjíma.

"Ahoj," odvetím. Lottie je preč a ja som tu sama. Zase ma prepadajú myšlienkové pochody typu čo ak? Ubíja ma to. Vždy naňho myslím. Ale ja už viem čo urobím. Budeme sa kamarátiť ale budem si od neho držať odstup. Žiaden vzťah ani nič podobné! Ešte sa na neho namotám a on si nájde lepšie dievča a mňa isto odkopne. A potom budem sedieť a plakať. A to sa nestane. Dodržím pravidlo, budem si držať odstup.

4. Áno, poznám One Direction

22. listopadu 2012 v 17:34 | Mrs. Crazy |  Dark World

4. Áno, poznám One Direction


Konečne som po tom všetkom dorazila do mojej izby a môžem si pokojne ľahnúť na posteľ a v pkoji rozmýšľať, teda až po kým nepríde Lottie. Ešte vždy tomu nemôžem uveriť! Taký známy chalan má záujem práve o mňa. Možno si robí iba srandu však prečo by taká celebrita mala záujem o dievča ako som ja a ešte k tomu som slepá! Preboha, isto to so mnou nemyslí vážne. Neviem čo mám robiť. Mám to s ním skončiť? Možno to skončí on. Ozve sa mi? Ja to nevydržím, kde je toľko Lottie?!

"Ahoj! Tak čo je také súrne?" strhla som sa na Lottien hlas, a na jej prudké objatie.

"No konečne! Mám super novinku!" hovorím, a neviem sa dočkať, kedy jej to vysypem.

"No, aj ja mám novinku..." hovorí Lottie a vidno v nej napätie.

"Tak hovor prvá," nechávam jej prednosť, pretože nič nemôže prevýšiť moju novinku.

"Takže bola som vonku s Meggy a Vanessou a pridali sa aj chalani. A keď sme sa tak prechádzali hovorila som s Lukasom no, a skrátim to, chodíme spolu!" vykríkne a je celá šťastná.

"Jéj! Lottie gratulujem. Viem, že to pre teba veľa znamená. Prajem vám to, a dúfam že vám to dlho vydrží. Ale musím ti povedať, že tá moja novinka asi prevýši tú tvoju," hovorím jej a pripravujem sa ako jej to poviem. Nemôžem to na ňu rýchlo vyklopiť, áno Lottie, poznám Nialla z One Direction. Asi by sa zbláznila, musím na to ísť pomaly.

"No neviem, neviem, čo sa také mohlo prihodiť práve tebe," povie a ja sa v duchu smejem aká je teraz pokojná a o páru minút bude ako zmyslov zbavená.

"Takže bola som s Aronom v parku a len tak som tam sedela. Zrazu som počula krik a udrela ma nejaká lopta. A neuveríš komu patrila," hovorím jej a už cítim ako v nej rastie napätie.

"Počkaj, budem hádať. Patrila tým našim štvrtákom, že? Vieš o tých som ti hovorila, tí zlatý chalani," háda, ale márne. Je to niečo lepšie.

"Nie, ani zďaleka! Patrila chalanom z One Direction!" hovorím, no pomaly kričím lebo som šťastná, že jej to môžem povedať. Chvíľu len tak nemo sedí a nemôže uveriť čo som jej povedala.

,,Fakt? Ashley nerob si zo mňa srandu. Nemohla si len tak stretnút One directon v parku," pohŕdavo hovorí. No ja sa len smejem a hovorím: ,, Naozaj som ich stretla, no hovorila som iba s Niallom, keď mi neveríš ukážem ti jeho číslo." Ona na mňa vyvalila oči a Vzápätí spustila strašný krik! Jačí a behá po izbe, skáče na posteli.

"Ashley! Fakt? Nemôžem uveriť. Tí One Direction? Tie popové hviezdy, ktoré milujem? Ten krásny Nial?? A čo sa stalo ďalej? Rozprávaj, preháňaj!" zahŕňa ma otázkami.

"No prišiel si po ňu ten blondiak Niall. Má zlatý hlas, ale neviem ako vyzerá... Ale to je jedno lebo je fakt milí. Dobre sa s ním rozpráva. A ešte najviac má moje číslo a dnes mi má volať aby sme sa dohodli kam pôjdeme zajtra!" rozprávam celá nadšená a Lottie na mňa pozerá s otvorenými ústami.

"To je super! Ash máš také šťastie! Ale sľúb mi, že ma zoznámiš so Zaynom," napokon odvetí na môj neuveriteľný zážitok.

"Ale veď máš Lukasa," docvakne mi a pýtam sa jej.

"Ale Lukas je Lukas. A Zayn je ten Zayn Malik! Chápeš ma?" odpovie a mne je čudné ako rýchlo zabúda na jej nový vzťah.

"Dobre, dobre," odpovedám, "ale musíme počkať pokým mi Niall zavolá, neviem čo mu mám povedať, strašne sa ho hanbím a veď vieš, ešte som nikoho nemala," hovorím sklamane.

"Len sa neboj, zvládneš to. Všetko je v tom, aby si ho brala ako kamoša, potom má chalan urobiť prvý krok," radí mi ako keby bolo nejaká psychologička, ale ja som vlastne šťastná, že mi má kto poradiť.

"Ďakujem Lott..." hovorím ale preruší ma môj mobil.

"O nie! Už volá!" kričím a neviem čo si počnem.

"Tak to zdvihni!" radí mi a posúva mi do ruky mobil.

"Halo?" zdvíham a čakám na odpoveď.

3. Šok

20. listopadu 2012 v 17:30 | Mrs. Crazy |  Dark World

3. Šok


"Aha... no vieš je tu jedna vec asi ti ju poviem lebo inak ti prídem strašne čudná," nadviazujem na tú citlivú tému. "To preto som nevidela tu loptu hoci som sa pozerala na všetky strany, a preto nosím slnečné okuliare aj v zime, lebo som slepá... A Aron je môj slepecký pes chodí so mnou vždy a všade. No a preto som teba a tvoju skupinu nespoznala, hoci som vaša fanúšička." hovorím a čakám na reakciu. Možno sa nastraší a utečie, alebo si zo mňa urobí srandu. Celá napätá čakám na jeho reakciu.

"Ouu, prepáč, ja som taký debil. Vyskočil som na teba s toľkými otázkami. Mohlo mi to napadnúť. Sorry, som taký nevšímavý."

Pozerala som sa naňho ako sa karhá a zasmiala som sa. ,,To nevadí, odpúšťam ti, ale nabudúce by ti mohlo dopnúť, že dievča, ktoré sedí so slnečnými okuliarmi a so slepeckým psom a nevidí loptu, tak je asi slepá." Otočila som sa k nemu s úsmevom a obaja sme sa začali spolu smiať.

,, Sorry... keď si mi to takto povedala tak si uvedomujem, že som fakt riadny debil," povedal to a pritom sa stále smial.Bolo to také miel, no zrazu zvážnel. Nastrašila som sa čo sa stalo. Zrazu nastalo ticho. Bože, čo sa stalo, v mysli mi blúdila táto myšlienka. Zrazu som počula tľapnutie po čele. ,,Prepáč, že sa takto smejem. Nemysli si, že si s teba robím srandu. Ja sa smejem zo seba. Asi som ti už spomenul, že som pako," usmial sa a ja spolu s ním.

,, Neboj sa nezobrala som to osobne, a už sa toľko neospravedlňuj."

,,Sorry, musí to byť ťažké. Kedy sa ti to stalo?" opýtal sa presne na to, na čo som nechcela aby sa spýtal.

"Je to od narodenia, a áno je to dosť ťažké, ale prosím nebavme sa o tom je to pre mňa trošku citlivá téma, málo komu sa dakto zdôverujem," snažím sa mu to vysvetliť.

"Ja ťa chápem musí to byť strašne ťažké. Ja som rád, že ťa môžem vidieť a bol by som rád keby som ťa mohol vidieť častejšie," povedal a bolo cítiť hanblivosť v jeho hlase. Lichotilo mi to čo mi povedal, cítila som červeň v lícach a slová mi ako zázrakom vypadli.

"Tak to by nebol problém iba si musím vymyslieť výhovorky pre mamu lebo je strašne prísna a bráni všetkým cudzím ľuďom aby sa so mnou rozprávali aby som si neublížila a hlavne ma drží ďalej od chlapcov, hoci mám 18," odpovedám na jeho vetu, ktorá ma príjemne zaskočila. Keby to vedela Lottie, že sa bavím z členom so skupiny One Direction tak by zošalela. Jej sa strašne páči Zayn. Už sa teším ako jej to poviem!

"Aha tak to už bude ťažšie, ale niečo vymyslíš. Ja už asi musím ísť lebo chalani sa už balia. Mohla by si mi dať tvoje číslo aby som ti zavolal?" pýta sa ma.

"Áno. Píš si 09..." diktujem mu moje číslo a pri tom som strašne šťastná, že o mňa má záujem nejaký chalan, ktorý je miláčikom mnohých dievčat. Hoci ho nevidím a ani neviem s kým sa rozprávam som aj napriek tomu šťastná.

"Ešte dnes večer ti zavolám a bol by som rád keby sme zajtra niekde zašli na kávu a môžeš vziať aj Arona," povie a pohladká ho.

"Jasné... Musím chodiť iba s ním," odpovedám a usmievam sa.

"Máš krásny úsme," a zase lichôtka! Určite som ako paprika. Ale v tom čo mi poradil je háčik. Neusmievam sa príliž často, lebo život mi dáva málo príležitosti, a preto je pre mňa úsmev ako niečo neznáme. Ale dneska som sa nasmiala až do sýtosti, a to vďačím iba jemu. Konečne som sa necítila odstrčená.

"Ďakujem, dám na tvoju radu. Ahoj," lúčim sa.

"Ahoj, večer sa ozvem," hovorí a pomaly odchádza za chalanmi. Ja vstávam z lavičky a idem domov. Dnešok bol nádherný! Stretla som chlapca, ktorému sa páčim! Je to asi irónia osudu ale ani ja sama neviem ako vyzerám.

Podľa opisu iných som vysoká blondína s krásnou tvárou. Ale to mi vlastne vravela mama takže som si ako viac istá, že si trochu vymýšľala lebo je to proste mama. Aj Lottie mi vravela, že mi trochu závidí moju krásu ale ja jej vždy odpoviem, že mne je to nanič lebo aj tak si chalana nenájdem pre tie moje oči. Pomaly idem domov a cestou na mojom špeciálnom mobile pre slepcov vytáčam Lottie aby som jej povedala nech sa rýchlo dostaví.

"Ahoj Lottie to som ja Ashley. Prosím čo najrýchlejšie príjď ku mne je to vážne!" rýchlo jej to vysypem.

"Ale no ták stalo sa niečo? Ash si v pohode?" zdesene sa pýta.

"Jasné, že som! Ale rýchlo poď ku mne!" nakazujem jej.

"Tak okej za chvíľu som tam ako na koni!" hovorí, smeje sa a končí hovor. Ja už som pomaly doma. Vstupujem cez hlavnú bránu a lesným chodníčkom idem k domu. Náš dom je, podľa opisu mojej mamy a Lottie ako z nejakej rozprávky. Majú pravdu, je strašne veľký. Trvalo mi pokiaľ som sa naučila kde sú všetky izby ale už to viem a máme ich stráášne veľa.

"Ahojte! Som doma!" kričím na celý dom a čakám na odpoveď.

"Ahoj zlatko! Kde si bola tak dlho! Večera už je na stole poď jesť," volá mama z kuchyne.

"Prepáč pozabudla som sa. A mami, za chvíľu sem príde Lottie dúfam, že to nebude nikomu vadiť?" pýtam sa asi dosť zbytočnú otázku. Lottie bola už ako domáca. Je u nás strašne často lebo jej rodičia majú osobné problémy a často sa hádajú tak vždy utečie oknom a schováva sa u mňa. Je mi jej ľúto má to ťažké. Ona si utečie na pár hodín niekedy aj na celú noc a jej rodičia si to ani nevšimnú, že tam nie je. Pre mňa by bol ťažké utekať s Aronom cez okno, predstavila som si túto myšlienku a zasmiala som sa. Dnes mám asi veselý a šťastný deň. Lottie, je ako moja sestra, a u nás doma trávi veľa času, preto si na ňu všetci zvykli. A ja som rada, že som si našla takúto sestričku.

"Ale čo sa to pýtaš?! Však Lottie tu pomaly býva. Vieš, že môže prísť kedykoľvek," odpovedá mama na moju zbytočnú otázku.

"Ďakujem! Budem v izbe, keď dorazí nech ku mne príde a večeru si beriem hore," oznamujem mame, beriem si mäso so zemiakmi aodchádzam. Mama len na to, ako vždy, krúti hlavou a nič nehovorí.

2. Osudová prechádzka

18. listopadu 2012 v 17:25 | Mrs. Crazy |  Dark World

2. Osudová prechádzka


"Mamí! Idem s Aronom na prechádzku do parku," kričala som cez celý dom na mamu.

"Dobre ale dávaj si pozor! A z nikým cudzím sa nerozprávaj! Keby niečo volaj," kričala na mňa naspäť z kuchyne. Ani som nepozdravila a išla som. Oblečená som nejak extra nebola. Vlastne som ani nevidela čo mám na sebe. Ale vybrala to mama boli to rifľové kraťasy a biele tielko. Mama si totiž na módu potrpí. Ale ja nie vôbec.

Išla som Aronom cez ulice a on ma pozorne viedol. Je už vycvičený. Sadli sme si na našu obľúbenú lavičku a iba tak sedím pozerám sa na všetky strany a márne dúfam, že raz sa budem môcť rozhliadnuť a uvidím nádherné modré nebo, žlté slnko, zelenú trávu a smejúcich sa ľudí naokolo. Ale to sa nestane, aspoň nie dnes. Z diaľky počujem všetky možné hlasy. Vedľa na ihrisku asi niekto hrá futbal lebo počuť rôzne výkriky ako nahraj! strieľaj! a podobne. Zrazu to všetko stíchne a počujem iba pozor! Zrazu ma niečo udrelo do hlavy. Bolelo to. A zrazu počuť hlasy.

"Ahoj. Prepáč vyletela nám lopta prepáč. A prečo si sa neuhla pozerala si sa našim smerom," hovoril ten neznámy chlapčenský hlas.

"Sorry, nevidela som," odpovedám trochu nahnevane.

"Tak nevadí no. A ináč volám sa Niall, a ty?" opýtal sa.

"Ja som Ashley," odpovedám.

"Máš pekného psa," hovorí.

"Áno, milujem ho. Volá sa Aron," hovorím.

"Ahoj Aron. A keď sa môžem opýtať prečo máš slnečné okuliare keď sedíš v chládku a slnko nejako prudko nesvieti," opýtal sa na chytľavú tému. Zrazu som nevedela čo mám povedať.

"No vieš, ehmm, je to na dlhé rozprávanie," snažím sa zahovoriť túto tému, lebo je pre mňa hlúpe o tom sa baviť.

"Ale ja mám dosť času. Počkaj, chalaní hrajte ďalej potom prídem," zakričal na kohosi.

"Ooo, Niall si našiel babu! Uuu...!!!" začal krik a ja som sa zachichotala.

"Prestaňte! Dajte mi pokoj," zakričal na nich isto zahanbený.

"Prepáč, chalani sú strašne otravní, a môžem sa ťa ešte na niečo opýtať?" hovorí.

"Iste..." odpovedám

"Prečo nie si nadšená, že nás vidíš, nechceš podpis a nie si tak trochu šialená?" a týmto ma zaskočil.

"A mala by som byť?" pýtam sa.

"No lebo my sme tu v Londýne populárna hudobná skupina. Iste si o nej už počula. Sme tu skoro na všetkých bilboardoch. Sme One Direction," s kľudom si povedal. A mne padla sánka. Sú to tí One Direction, o ktorých mi Lottie zvykne rozprávať celé hodiny. Tí One Direction, ktorých mám plnú MP3. Wow! A už to má zmysel. Ten chlapec je ten modrooký blondiak Niall z Írska! Na chvíľu som stratila reč.

1. Začiatok

16. listopadu 2012 v 17:21 | Mrs. Crazy |  Dark World

1. Začiatok


Volám sa Ashley Bloom. Bývam v Londýne už od narodenia. Bývam s mamou a mojím nevlastným bratom v našom veľkom dome. Otca nemám lebo ešte pred tým ako som sa mala narodiť tak ušiel a nás nechal nás s mamou a bratom samých. Môjho brata mám rada ako vlastného. Náš dom je strašne veľký lebo moja mamka je módna návrhárka a ona v našej rodine pomáha s financovaním. Je úžasná ale jej návrhy som ešte nikdy nevidela...

Ja som vlastne od detstva ešte nič nevidela. Asi vám to došlo. Som slepá. Keď som sa narodila mala som strašne poškodené oči. Asi si myslíte aké je to hrozné, nevidieť všetky krásy tohto sveta. Ale mama mi často vravieva, aby som bola rada, že nevidím ten hnusný, skazený svet. Ale ja by som si priala vidieť svet a zažiť niečo prekrásne, vidieť celý svet, všetko precestovať... Ale asi sa mi to nesplní pretože som aká som. Je ti aj malá šanca na záchranu ale je to ťažké.

Na operáciu môjho typu už čaká vyše 5000 ľudí. Doktor povedal, že tak o rok by som mohla ísť na operáciu a je tu 50% šanca, že uvidím. Ale za ten rok sa toho môže veľa stať. Môj brat Toby je mojou veľkou oporou, pomáha mi so všetkým. A preto sa nehádame, ale pomáhame si. Teraz má 15 a ja budem mať 18.

Je to hrozné, že v tínedžerskom veku som nezažila nič s toho čo ostatní tínedžeri. Nemám za sebou prvé lásky ani divoké party a nič podobné. Proste stále sedím doma a nudím sa. Niekedy sa idem prejsť do parku. A to je všetko.

Medzi osoby ktoré milujem by som ešte niekoho spomenula. Nie je to osoba ale zviera. Môj verný slepecký pes Aron. Mám ho od dvanástich. Milujem ho! Je pre mňa všetkým. Často chodíme na výlety do parku. Mama si už zvykla a hoci sa vždy o mňa strašne bojí pustí ma s ním samú do parku.

A Ešte jedna osoba by bola Charlotte. Vlastne Lottie. Moja najlepšia kamarátka. Som rada, že ju tu mám. Vždy mi všetko podrobne hlási. Aké oblečenie má na sebe, aké oblečenie nosia iné dievčatá, akých chlapcov videla a podobne. Mňa to vôbec nezaujíma, ale aspoň máme čo preberať.

Chodím na strednú školu a o rok budem maturovať. V škole nie som nejako zvlášť obľúbená ale v triede trošku áno. Mám páru ľudí s ktorými sa bavím. Je to samozrejme Lottie potom dve dievčatá, ktoré sedia za nami Vanessa a Mary Jane, ktorú voláme Maggy. A potom chlapci, ktorí sa motajú popri našej lavici Lukas, Zac a Nathan. Lottie sa odjakživa páči Lukas ale nič mu nepovedala. Sme skvelá partia ale iba v škole.

S Lottie veľmi obľubujeme jednu anglickú skupinu One Direction. Spievajú nádherne. To môžem s obrovskou istotou potvrdiť lebo sluch mám veľmi dobrý. Asi je to tým, že nevidím. A tiež aj preto, lebo veľmi rada spievam, ale som veľmi hamblivá. Preto o mojom talente nikto nevie. Doma si vždy skúšam ich piesne. Všetkých chalanov podľa hlasov poznám ale netuším ako vyzerajú. Lottie mi ich vždy podrobne opisuje.


Pes a ja - Anotácia

14. listopadu 2012 v 16:16 | Anairda15 |  Pes a ja

Pes a ja - Anotácia

Ahojte. Aj ja som sa rozhodla napísať poviedku. Bude to poviedka z reálneho sveta o obyčajnom dievčati, ktoré má neposlušného psa. Ona toho psa však má rada a prežíva s ním starosti a trapasy, ale aj pekn= a šťastné chvíle a preto má toho psa veľmi rada.

Žáner: poviedka zo života

Hlavná postava: Dievča so svojím psom

Stav: rozpísaná

Dúfam, že sa vám poviedka bude páčiť a že ju budete čítať a komentovať.